Nálada na chuja, sedím so Sofiou v slimáku a kecáme pri teplom čajíku. Zvoní mi telefón.. vraj ju mám odprevadiť... obrovskú iskru v mojom oku zazrela aj sofi bez toho aby som jej čokoľvek povedal... sli sme ju čakať pred kino. dočkali sme sa.. konečne... odprevadili sme zvyšok delegácie a šiel som ju odprevadiť domov. Vraj že či mám zlú náladu.. ale prd.. konečne ju mám dobrú... však som s tebou... konečne.. ach.. ajtak trvá na svojom... nevadí.. zas sa vrátila debata na školu.. okej... síce o tom nechcem rozprávať ale keď sme už pri tom tak ti poviem svoj pohľad na vec. než som stihol povedať jeden a pol slova dostal som facku. Si kurva normálna? nechala si ma vôbec raz v živote dopovedať? v poriadku.. ja sa na to môžem vysrať. otočil som sa a prešiel som asi desať metrov. zastal som. ona sa pohla smerom ku mne ale zastala keď som zastal ja. zavolala mi, zodvihol som a sadol som si.... čakal som.... nič... odišla... ONA odišla.. ona sa urazila? a za čo? to nemyslí vážne.. chvíľku som sedel a čakal. volá znovu.. vraj je už niekde dalej a je tam tma a bojí sa... to mám za tebou utekať alebo čo.. prosíkať o odpustenie za to že som sa urazil? nie ja som sa neurazil.. chcel som aby si kurva pochopila čo si spravila a čo robíš.. no nie... nevadí... ajtak som išiel za tebou.. videl som ťa... celý čas.. svietil som si pred seba mobilom a kráčal za tebou. nezastala si. asi v polke ulice som odbočil doľava a šiel do parku. sadol si na lavičku, (ani neviem na ktorú.. bola tma že som nevidel ani meter pred seba) a sedel... sedel... hľadal som niekoho kto by bol online... Nikto. šiel som späť. zastal som pred tvojím domom a hral som sa so psom ktorý mi čuchal popod bránu ruku... aspoň ju kus zohrial.. po piatich minútach som sa otočil a sadol si na múrik na múrik plotu na rohu ulice. už si prišla na net. vraela si niečo o tom že som bol nasratý pre takú prkotinu ako že chcela ísť do kina sama a nie somnou.... no isto. Vedela si vôbec že prečo som sa otočil? asi ťažko. počkaj ty si sa namňa tešila? ja vari na teba nie? FAKT SI TO MYSLÍŠ? tak to potom fakt nemám čo povedať. ahá.. takže ja som za tebou nešiel... ďalšia dobrá chujovina. myslela si že som šiel domov.. ja.... áno to robím bežne.. proste odídem domov... každý deň štyri razy... Hmm.. prišla mačka.. pekná a mladá... začala sa okolo mňa obtierať tak som ju zobral na seba.. hmm príjemne pradie. Vysávaj zlú energiu moja vysávaj... Začala mi byť sakra zima.. presunul som sa na druhý roh - základy dákeho zbúraného domu. sadol som si na ne, neskôr ľahol. pozeral na hviezdy. raz za čas niečo napísal.... snažil sa písať aj keď som vôbec nechcel... aby som nebol ja ten ktorý ignoroval... nebol... niekoľko ráz na mňa niekto hľadel z kuchynského okna.. teda aspoň som si tým bol istý.. okno je matné a veľa cez neho nemôže byť vidno.. ale jasne som videl hlavu ako je otočená presne na mňa takmer nehybne nacapená na okno... alebo sa mi to len zdalo.. neviem.. zas som začal pozerať na hviezdy. Napísal som poslednú otázku... či vôbec vieš o čo šlo.... vraj áno. wau... fakt? nejako sa mi tomu nechcelo veriť. Starkej som medzi tým napísal že domov tak skoro neprídem.... prečo musí byť tak skurvene zima? posledné miesto kam som dnes chcel ísť bolo domov.. a práve tam ísť musím.. .teda nemusím.. nejdem... to som si povedal. ani som nešiel.. len tak som tam sedel a hľadel... asi som sa dostal do nejakej inej myšlienkovej dimenzie pretože som zrazu nejako precitol.... tma väčšia nebola.. ani zima...ale zima pôsobila už dlho.. rozmýšľal som koľko je hodín keďźe telefón vypovedal činnosť od zimy a nedostatku šťavy. rozmýšľal som že môže byť dákych 11.. nemal som pojem koľko som len tak sedel a ležal tam na základoch zbúraného domu.. ako homelessák. hlavou mi lietalo toľko vecí že som veril že nemohlo prejsť menej ako jeden a pol hodiny. šiel som domov. cestou si zapálil núdzovú cigaretu ktorú nosím vždy pri sebe.. chutila neskutočne dobre. ako keď jedávate čokoládu každý deň a potom nemáte nič sladké vyše mesiaca a potom si znova kúsok dáte.. len tak položiť na jazyk a nechať rozpustiť.. úplne pomaly.... neviem inak popísať ten pocit. keď som prišiel domov už "spolubývajúci" spali. rozmýšľam koľko musí byť hodín... čože? iba 22:18? si robíte srandu nie? tých pár minút snáď trvalo večnosť... fakt som stihol za pár minút lietania v myšlienkach prebehnúť snáď všetko od problému rómov cez psychické pochody prostitútok až po Bernoulliho rovnicu? umyl som sa, vyzliekol a ľahol do postele. zobral notebook a.... písal... ani neviem prečo.. ajtak si to tu nikto neprečíta... to som mohol proste otvoriť word, uložiť to niekde do neviem akého priečinka a nechať to tam.. bolo by to to isté... ale asi viem.. tuto môžem dúfať že nejakými nemožnými silami sa k tomto dostanú osoby ktoré chcem aby sa k tomu dostali... bez toho aby som o tom vedel... aj keď o tom pochybujem... možno.. snáď.... ale ako vidím mám pred sebou dalšiu noc bez spánku.. nebude prvá.. a zjanvne ani posledná... ako môže byť niekto tak unavený ale pritom nedokáže spať? neviem.... a to som dúfal že dnes ten vysnívaný spánok príde.. po tom ako ťa odprevadím domov, pôjdem domov aj ja..a konečne sa vyspím... konský kokot.... už zas.. už druhý deň za sebou si mi to prekazila... povedz mi prečo? vkuse spravíš niečo a dostanem úplnu nádej źe sa konečne vyspím.. a vzápetí mi ju vezmeš... ajtak skúsim svoje štastie.. uvidíme... možno dnes je ten deň kedy prelomím toto prekliatie sám.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
silentio  9. 10. 2012 13:03
Mačky sú fajn vysávačkay
Napíš svoj komentár