Ako len nenavidim tieto chvile...stres, zufalstvo, beznadej..to vsetko a hned a naraz...moze to jeden clovek zvladnut? Odpoved je jednoducha: musi....Ano musi, lebo je este len niekde na zaciatkku velkeho putovania v ture zvanej zivot...ktora ma krasne zakutia, ale aj tieniste udolia a sem-tam aj dni kedy prsi..prsi na ludsku dusu...este stastie, ze v dnoch dazdu a mrholenia existuje sukromne slniecko, ktore hreje pri srdci viac, nez to horuce letne...Laska je silna vec...rovnako tak, ako priatelstvo, spolupatricnost, empatia a vzajomna podpora ludi, ktori za to stoja...niekedy si kladiem otazku: kde ste, vsetci normalni ludia? Ci to sa v tejto ultramodernej dobe nenajde nikto, kto by nepodliehal vsetkym moznym aj nemoznym trndom tejto konzumnej a koristnickej spolocnosti? Kde su vsetky krasne ludske hodnoty, ktore su tak nadhernym obohatenim zivota? Kdeze ste...normalni, vnutorne krasni a ojedineli ludia? Ste este vobec?tak vylezte zo svojej ulity, otvorte svoje srdcia a dajte si navzajom pocitit, ze tento svet je presne taky, aky si ho my samy urobime...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár