Tento blog chcem venovať osobe, ktorá si ho aj tak zrejme neprečíta, no tu vlastne ani tak nejde o to venovanie ako skôr o to, že to čo sem napíšem sa bude týkať tej osoby. Nebudem ho menovať, veď aj tak keď sem raz náhodou zablúdi tak možno ho osvieti, že som písala o ňom a ak nie tak čo už…
Hm…prečo vlastne píšem tento blog? Čo ním chcem dosiahnuť? Možno sa iba chcem a potrebujem vykecať z jednej záležitosti, ktorá ma trápi, alebo možno to ešte má šancu niečo na tom aktuálnom stave zmeniť. Mno a už by bodlo prestať konečne obkecávať a ísť na vec.
A je tu ďalší z dní v ktorý trávim svoje voľné chvíle pri pc. Icq ako zvyčajne zapnuté a ako zvyčajne som invisible. Heh ľudia s ktorými nemám ani najmenšiu chuť si písať sa prihlasujú a odhlasujú a ja si uvedomujem, že kedysi asi bol dôvod prečo aj po premazaní zoznamu zostali v ňom, zvláštne, teraz si na ten dôvod už nedokážem spomenúť, veď si v poslednom čase zvyknem písať iba s pár ľuďmi.
Tak si surfujem po nete až dokiaľ môj pohľad neupúta tabuľka, ktorá sa zjavila v pravom dolnom rohu. Vyskočil mi nick osoby, ktorú som tu už tak dávno nevidela. Kliknem na meno a položím prsty na klávesnicu, že mu niečo napíšem. Po chvíli sa však zarazím, čo mu mám napísať? Iba obyčajné, suché “Ahoj”? A neskúšala som to už predsa takto? Po chvíli iba sklamane vypnem okno, veď mu už ani neviem čo napísať. Smiešne. Kedysi som s tým nemala ani najmenší problem, kedysi som vlastne ani nemusela písať prvá ja a často napísal aj on…
Tak čo je iné ako vtedy? Čo je iné aj keď neni som invisible a on je náhodou online tak tá naša konverzácia nie je nikde, že ani jeden z nás nič nenapíše? Po myšlienkach a úvahách nikam nevedúcich to vzdávam a začnem myslieť na niečo iné, čo možno aj má neaký zmysel, neakú pointu. Hm zvláštne, odvtedy sa to akosi udržalo v mojom podvedomí a vracia sa mi to častejšie ako by som si priala.
Hm hladám v zozname offline ľudí nick kamošky a môj pohľad znova padne na tvoj nick a ja sa neubránim spomienkam. Nie si síce online, no možno je to taka j lepšie. Tentoraz sa už neudržím, znnova otvorím to okno a s ním rovno aj históriu správ. Asi by som to nemala, teda vlastne ja dobre viem, že by som to nemala robiť. Jednoducho viem, že to nedopadne dobre. Hm, čo ma asi najviac prekvapí hneď zo začiatku, je datum poslednej správy a ten je 7.9.2007 zvláštne…ale veď predsa je to tak ďaleko. Áno viem, že to nebol náš posledný rozhovor, okrem neho za ten vyše mesiac tam boli možno ešte dve rozhovory čo som bola na druhom pc, ale tie boli predsalen už nie take ako kedysi…
Jeden rozhovor pozostával možno z desiatich správ dokopy, druhý sa mu až nápadito podobal. No čo už, asi si už nemáme čo povedať, alebo nemáš už čas a večne musíš z neakého dôvodu odísť. Prípadne opačne a ja nemám čas… Vyčítať ti to nemôžem a vlastne ani nechcem. Hej možno som najivka ale ja by som len chcela s5 tie staré časy…No viem, že to už zrejme nepôjde tak bych aspoň chcela s5 jedného milého, zlatého, no proste super kamoša, teba.
Neviem, možno to potrebuje iba čas, alebo možno sa stala niekde chyba, alebo proste, mno ja už neviem. Dalo by sa tu o tom dlho fylozofovať a možno by som ti iba mala napísať a otvorene sa s tebou o tom porozprávať, no malo by to vôbec neaký zmysel? Možno áno, no aj tak mám skôr pocit, že ani nie a vlastne načo sa nad tým vôbec zamýšľam keď aj tak neviem ako ti to napísať a vlastne viem, že v blízkej dobe ti zrejme ani nenapíšem?
Hm…A tak to radšej prozatím nechám tak, asi to potrebuje čas alebo ma to možno po čase prejde a ostanú už iba spomienky…Mno jo to by som asi nechcela, ale tak uvidí sa…Tak uvažujem či zmazať tú pármesačnú históriu…Heh ale na to by som asi nemala dosť guráže, lebo občas je fajn vrátiť sa do minulosti a zaspomínať si na zopár haluzných, ale možno aj tých vážnejších rozhovorov, ale zas netreba to preháňať.
Mno a tak už radšej končím a pomaly dopíšem tento blog, veď aj tak ktovie či to malo neaký zmysel, možno iba to, že mi bude o trošku lepšie, tak by sa to dalo brať, že aspoň niečo. No tak teda sa s vami lúčim a zase možno niekedy inokedy, pri ďalšom snáď už ináč ladenom blogu. A za prípadné chyby sa ospravedlňujem. Ospravedlňujem sa za to čo tu bolo doteraz, ale tak to kvôli problémom s netom...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár