Mno proste začalo sa to tým, že som sa konečne o pol štvrtej ráno rozhodla, že by bolo už načase dohrabať sa hore do postele s tým, že možno aj zaspím, keďže sa u mňa ešte žiadne známky únavy nejavili...
Ok, tak som vypla všetko a vybrala sa hore, no aby bola sranda tak pri schodoch som zastala a načúvala či je ešte niekto hore či sa rýchlo zdekovať dakde mimo, že akože spím vo svojej izbe, alebo čo počula som však iba otcovo chrápanie iba sa mi zdalo trošku zvláštne, že je tak hlasné, no nezaoberala som sa tým. Pre istotu som si však dala dole šlapky a vybrala som sa hore schodmi však kto by myslel na to, že oni vŕzgajú tak či tak? Hoc som sa úporne snažila ísť čo najtichšie, takmer každý schodík zavŕzgal, no čo už, kým počujem to chrápanie je fajn
Ok konečne vyjdem na posledný schodík a vtedy prekvapene zastanem pri dverách a uvedomím si, že dvere na spálni sú otvorené, no asi by sa tým pár vecí aj vysvetlilo a zrazu...také trošku zvláštne ticho, chrápanie ustalo a počujem akoby niekto vstával. "No zbohom" pomyslím si a nechám opatrnosť za hlavou, otvorím dvere ani nie ticho šak na čo a v tričku bez toho aby som sa prezliekla vleziem rýchlo do postele a snažím sa dostať do normálu ups srdiečko mi akosi až moc bije a ja sledujem cez presklenné dvere či niekto vychádza zo spálne alebo nie... čakám pár minút ale nič. Teda nič okrem toho, že mi je jasné, že aj segra sa prebrala keď som vošla do izby, no šak čo už
Po pár minútach sa rýchlo prezlečiem a už sa ani nehnem ale zamyslím sa..."Sakra ak sa fakt prebrali a keď zistia dokedy som bola hore, tak to bude malér..." Potom mi však dôjde, že "Ups" no šak to je detail, že z postele majú rovno výhľad na hodinky, ktorí tak pekne načerveno svietia . No čo už, šak bude čo bude. Čakám kedy sa mi konečne podarí zaspať no tak asi niečo po tej štvrtej sa mi to už aj podarilo
Ráno mám dojem, že je to len dáky zlý sen alebo rovno nočná mora keď začujem zo dverí "Vstávať, ideme čistiť koberce" no tak si spím ďalej šak čo mno. Počujem už iba dáke ťukanie do klávesnice, no zrejme sa segra zobudila, čo už, nevenujem tomu pozornosť a spím ďalej. Po neviem akej dlhej chvíli ma tak strašne poteši, keď počujem svoj budík, že mám chuť si zanadávať, že som si ho nastavila na 9:25 heh mno čo už...
Tak teda sa konečne vytrepem z postele, na chvílku na net a potom idem dole, v kuchyni vidím, že chýba koberec, no do kelu. S nádejou v hlase sa však mami spýtam "Mami však to bola iba dáka nočná mora, že ideme čistiť koberce?" s úsmevom na mňa pozrie a milo spolu zo sestrou ma potešia slovkom "Nie". Ok tak čo už mno šak dáko prežijem.
Tak sa šlo na tie koberce, bože jedno čo na tom najviac neznáčam jak z toho bolia kolená iba som mala pocit akoby mi kožu niečo rozožieralo, no šak detail hlavne, že som prežila... Ok ďalšia vec, ktorá ma proste a jednoducho vytočila najviac, že moja segra sa po chvíli práce vzdialila hore po notebook, že pustí dáke pesničky, to by bolo ok kebyže keď dôjde namiesto makania nevysedávala vyše pol hodky pri pc s tým ževraj iba nahadzovala pesničky...ehm mno ja som ten dojem nemala, hoc zas priamy dôkaz nemám mno čo už...
Ok thaže tak to prešlo celé, pričom dakedy kol tretej som si na pol hodku zdriemla a oni to za ten čas využili a vypili mi ľadovú kávu, čo už Ešte večer koberes z našej izby a konečne pokoj...hmm na záver celého dňa to dopadlo asi takto čiže koléná už až tak nebolia, hmm sú ete trochu červené ale newa, som trošku viac spálená, ako som plánovala, ale zatím to nebolí čiže tiež fajn, zas jediné čo ma tak dosť, že bolí, je moja pravá ruka...hmmm mno jasné šúchanie kobercov robí svoje čo už hlavne, že som prežila
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
thiness
24. 7.júla 2007 21:38
Bošee my koberce nečistíme, nechcela by som vidieť, kto by to robil, s najväčšou pravdepodobnosťou asi pes, lebo my sme všetci leniví a máme strašne radi svoje kolená
2
U nás koberce čistí vždy otec doma...a keďže malý byt tak to ani nie je problém...
Hm a na chate si nepamätám kedy sa naposledy niečo také že čistenie kobercov robilo
Joj inak ja som taká rada, že mám svoj vlastný notebook a ešte k tomu v svojej izbe...aj tak sa mi párkrát stalo (a to ešte cez školský rok počas týždňa, o čo to bolo horšie) že sa foter zobudil a tak mi vynadal čo ešte nespím (A) čo sa dá robiť...
Hm a na chate si nepamätám kedy sa naposledy niečo také že čistenie kobercov robilo
Joj inak ja som taká rada, že mám svoj vlastný notebook a ešte k tomu v svojej izbe...aj tak sa mi párkrát stalo (a to ešte cez školský rok počas týždňa, o čo to bolo horšie) že sa foter zobudil a tak mi vynadal čo ešte nespím (A) čo sa dá robiť...
Napíš svoj komentár