Zvláštne keď ťa spomínali včera o takomto čase tak som si to nechcela priznať, som si hovorila "To nemohol byť Radko" a tomu som aj uverila, uverila som tomu, že to je len náhoda, že ten chlapec sa volá Radoslav, že to je len sakramentská náhoda... Táto moja ilúzia, že je všetko v poriadku sa zrútila v okamihu keď mi Kaja povedala iba dve slová..."Je mŕtvy" ja som tomu nechcela uveriť, veď to predsa nie je možné aby si to bol ty, aby si skočil pod vlak...
Vlastne doteraz tomu ledva verím...mám slzy v očiach ale akosi nedokážem uveriť, že moju poslednú správu si už neprečítaš, že už sa nedočkám odpovede, toho aby si bol online...kvôli tebe som sa po dlhšom čase prihlásila na msn, že možno tam budeš, alebo niečo...
Včera potom čo som sa to dozvedela som striedavo plakala a slzy sa mi vysúšali s tým, že tomu neverím a, že to nemôže byť pravda...Ja viem, že sme sa osobne nepoznali, dúfala som, že sa raz stretneme, ale tak asi som dúfala márne...Ja mne ostala iba jedna otázka...Prečo si to vlastne urobil? Myslím, že som vedela o väčšine tvojich problémov...Ja viem, že boli, och bože...
Ale keď sme spolu naposledy kecali tak si to bral tak...optimisticky, pokladala som to za super vlastnosť, že to dokážeš tak brať, ale tak asi som si myslela, že to bude tak trvať dlhšie...Vlastne netuším čo sa ti v posledných dňoch stalo, že si to spravil...
Doteraz keď som počula o neakej samovražde tak ma to možno kus vzalo ak som toho človeka aspoň trochu poznala, no poväčšine som to brala skôr tak, že mňa sa to netýka. Až doteraz, zvláštne, teraz sa mi zabil jeden kamarát a to dobrý kamarát, mala som ťa a aj stále mám moc rada, ale predsa ti to už nepoviem, predsa sa musím pomaly zmieriť s tým, že si preč a, že už ti toľko vecí nepoviem čo som možno ešte chcela, nespýtam sa ťa otázky, ktoré som možno tiež chcela...
Uvažujem, že kebyže ti napíšem po tom čo si sa mi neozval na poslednú správu či by si mi povedal čo sa deje...ale myslím, že to áno...ale prečo som ti sakra nenapísala? prečo som čakala, že mi odpíšeš ty? Ja neviem, možno kebyže ti napíšem, možno kebyže sa vyrozprávaš z tvojich problémov ďalších tak možno...Ja viem, že sa o tom neoplatí zamýšľať, že to už sa nedozviem...ale aj tak...
Pýtala by som sa prečo, no viem, že už sa niet koho spýtať, už mi neodpovieš na moje správy, už je to fuč...Ja len dúfam, že ti je tam kde si teraz lepšie ako bolo tu...No aj tak mi budeš chýbať...
Za chyby sa ospravedlňujem...
Vyznanie
Komentuj
4 komenty k blogu
2
Ja sal en pýtam ze preco prave on?
mal nieco zle vo svojom zivote? Ked sa takto muselo skoncit vase birdzovske kamaratstvo.
Je mi ta luto, citala som to dva krat
mal nieco zle vo svojom zivote? Ked sa takto muselo skoncit vase birdzovske kamaratstvo.
Je mi ta luto, citala som to dva krat
3
Božee!! A ja som stále len dúfala, že je to hnusný žart! Hodinu som lamentovala a zalamovala rukami so slzami v očiach, prosila som, aby mi povedali, že to je len žart, že Radko nie je mŕtvy! NEMOHOL BYŤ! Ale bola to pravda.. Zisťujem, že všetko je totálne na hovno.. Už nikdy sa neuvidíme.. A to som sa s ním mala v piatok minulý týždeň stretnúť. A prišla mi SMS - tak snáď nabudúce. Rado... Nemôže to byť pravda, nemohol sa zabiť :'
Napíš svoj komentár
Čo ti poviem, cítiť z toho presne taký smútok, aký cíti každý dobrý a citlivý človek, ak niekoho stratí a pýta sa: prečo? Prečo to spravil, prečo sa mi nezveril, prečo všetkých opustil? Tieto odpovede sa nikdy nedozvieme...
Môžem ti iba popriať, že dúfam, že sa s tým vysporiadaš a v hlave si necháš na kamaráta iba dobré a krásne spomienky...
Úprimná sústrasť totiž v takýchto chvíľach nepomáha...