Mesiac sa usmieval zo zeme lístie vracalo sa na stromy noc temnotu spása a ďaleko no bližšie svietili sa dva domy Tam blikotalo modré svetlo známe onam čosi bodré v takom bledom kráme Zazneli tóny piesne i slová, čo niekto hlesne a úžas i nemý výplod mysle na jazyku orgasmicky sladkokyslé A potom raz nocou už pár dní veru bolo tomu šiel ulicou prázdnou kol jedného i druhého domu neznámy svetu a sa mi marí volali ho krásny Mensi Versary Blog 1 0 0 0 0 Komentuj