Snažím sa nahovárať si, že to nie nič zlé
Snažím sa pripomínať si, že sú aj horšie veci
Ale aj napriek tomu to po čase prestane fungovať
A mňa opäť ovládne ten známy pocit depky, samoty...
Keď sa konečne zmierujem s tým, čo sa deje
Stane sa niečo neočakávané, niečo nechcené,
Čo ma rozhádže a môžem začať od začiatku.
Vraví sa, že keď sa niekomu vyrozprávate, pomôže to
Ale zase niekoho otravovať?
Radšej budem doma, sama, plakať...
Snažím sa a nejde to...
Na jednej strane stojí optimizmus, že všetko bude ok
Na druhej zas pesimizmus s otázkou: prečo?
Ten hrozný pocit ma zožiera
Cítim sa sama, aj keď sama nie som
A nech robím čo robím, vždy sa nájde niekto, kto sa nahnevá
Môže byť človek šťastný dlhšie ako jeden deň?
Veď vždy príde niekto alebo niečo a pokazí to
Možno nechtiac, možno o tom ani nevie,
Ale ublíži to veľmi...
PS: toto je len moj výlev...nemala to byť žiadna báseň(ako ste si všimli, nepodobá sa to)..len som to zo seba chcela dostať
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mimqa14
2. 12.decembra 2007 15:55
preeesne aj ja sa stale zozieram pocitom samoty aj ked sama nie som namyslam si ze nemam nikoho
2
ty trdlo ti dam ze radsej zostanesh doma sama plakat.... tam nalavo v kolonke pokial ma zrak neklame si napisala ze telefon mash...tak co tak ho pouzit?? co tak mi zavolat?? co ty nato?? sama viesh ze si na teba najdem cas vzdy a ak to nevesh oficialne ti to takto oznamujem tak netrepuskaj mi tu mojko
Napíš svoj komentár