Temný prívlastok, vyvieraš mi z piet. Hlava sa ti naťahuje, skáčeš ako ti slnko píska. Nenabitý energiou, výboj spálený na uhoľ.
Hltáš moje slzy, ale necítiš ich slanú chuť.
Prizeráš sa mojím pádom. Pohnú tebou, no nebolia.
Nepoznáš môj diár, nevieš aký je deň, no dobiehaš ma, nech som kdekoľvek.
Bojím sa, že ma pohltíš. Si zlý a zákerný. Požieraš ma zaživa a reflektuješ na čierno. Bojím sa, že ma prerastieš. Si moja bezmocnosť.
Prikazujem ti, zostaň a nechaj ma!
A on zostal. Zmenil sa na bodliak. tak krásny a rozkvitnutý zaujal svoje miesto medzi púpavami.
A ja som slobodná vyrazila naproti slnku. No v ten deň mi slnečné lúče prvý raz nechutili. Moje myšlienky boli pri jedinom bodliaku bez svojho tieňového spolupútnika.
Môj sprievodca. Videný a nepoznaný.
Nemala som Ťa pochopiť. Mala som Ťa prijať.
Vyznanie
Komentuj
10 komentov k blogu
2
zaujímavé..."Nemala som Ťa pochopiť. Mala som Ťa prijať." to ma dostalo najviac...a niečo mi to strašne pripomína
5
skoro mi vypadol moj maslovy chleba s dzemom z ruky--) tak ma dostala ta veta /pri ktorej sa pozastavil kazdy/ "Nemala som Ťa pochopiť. Mala som Ťa prijať."
co mi to pripomina? mam deža vú...
niekedy sa neda proti niecomu bojovat, ale musi sa prijat holy fakt..proste to prijat a vediet to vyuzit take ake to je?
chapem spravne?
jaaahhjj.. ja uz viem, to mi pripomina Jozefa Maka
co mi to pripomina? mam deža vú...
niekedy sa neda proti niecomu bojovat, ale musi sa prijat holy fakt..proste to prijat a vediet to vyuzit take ake to je?
chapem spravne?
jaaahhjj.. ja uz viem, to mi pripomina Jozefa Maka
7
ja sa z teba raz doserem... tvoje myslienky su proste bezkonkurencne..a neviem, ako je to mozne, ci sme fakt nejako prepojene, ale vzdy vies slovami vyjadrit to, co v sebe akosi citim, ale neviem to pomenovat..luuuuuuuubim
8
"netreba sa stotoznit, staci chapat", to ma napada. Teda jedine, ak by sme sa dohodli, ze by sme tien brali ako osobnost
10
je to krásne, keď je blog napísaný tak, aby prinútil čitateľa sa nad ním zamyslieť...
Napíš svoj komentár
*****