Iba raz som sa zastavil, aby som sa napila. Bola som smädná, lebo počas dňa sa dosť oteplilo. Dala som aj do misky Berdimu, vypil to okamžite. Pobalila som veci do ruksaka a pustili sme sa ďalej. Berdi vedľa mňa hopkal, bol na to zvyknutý. Bol vo veľmi dobrej kondícii na bernardína. Prišli sme k rieke. Od vody fúkal svieži vietor. Berdi sa v nej na okraji namáčal. Potom sa samozrejme na mňa otrepal. Pekne som sa mu poďakovala a odišli sme. Cestou naspäť mi v hlave kraľoval Edward. Bola som zvedavá kto je to v skutočnosti, ako vyzerá, aký je.
Domov sme prišli presne na večeru. Odpratala som bicykel do garáže, Beridimu som utrela packy aby mohol ísť do domu. Pozdravila som rodičov a oznámila som im čo sa stalo. Boli z toho zhrození. Podotkla som, že to viem len od Josha. Nevedela som prečo, len sa mi to zdalo potrebné povedať. Rozhodli sa nevolať im. Aj tak majú dosť starostí nie ešte počúvať donekonečna úprimnú sústrasť.
Rovno som prešla k notebooku a zapla ho. Bola to rutina. Schmatla som uteráky a išla sa sprchovať. Dala som si fajnú vlažnú sprchu na upokojenie. Vedela som, že dnes sa nevyspím, bude sa mi snívať s Joshovým dedkom. Jediné noci, keď ma sny poctili svojou návštevou, boli tie, ktoré súviseli s niečím zlým. Včerajšia noc bola, hmm, výnimka, vlastne ani to nebol práve najkrajší sen. Vrátila som sa do izby a napísala Edwardovi. Odpísal mi ihneď čo ma potešilo. Dostalo sa mi vysvetlenia. Práve mi išiel napísať. To ma potešilo ešte viac. Avšak dovolila som si podotknúť, že som povedala , že mu napíšem ja. Chvíľu sme sa zhovárali a potom som odišla na večeru. Mali sme obloženú misu. Dnes som sa mala. Výborný obed a ešte lepšia večera. Čo viac človek môže chcieť? Porozprávala som ešte rodičom ako bolo, že som bola aj s Joshom a popýtala som sa čo robili oni. „Cate? A nechceš ísť zajtra s nami na kúpalisko? Má byť veľmi teplo.“ navrhla mi mamka. „Jasné, ešte som s vami toto leto nebola.“ Fakt som sa tešila. Najlepšie bolo s mojím tatkom. My dvaja sme sa od malička vedeli zabaviť. Samozrejme chodila som von aj s rovesníkmi ale s ním to bolo fakt úžasné. „Dobre zlatíčko, zajtra ráno vyrážame. A ja idem umyť riad.“ povedala mamka.
„Okay. Oci?“ otočila som sa k nemu. „A počuj, že v kúpeľni mi nejako, hmm, vypadlo sklo z rámu.“ Povedala som vyhýbavo. „Čo si s ním prosím ťa robila?“ spýtal sa ma, no hneď dodal,: „Vieš čo? Radšej to nechcem vedieť.“ Zasmial sa. Chudák nábytok, čo sa mne dostane pod ruku. To sklo bolo vypadnuté už minimálne päťkrát a potom u mňa nebolo nič nezvyčajné vypadnuté dvere, zlomené stoličky, vytiahnuté šrúbky. No mala som toho na krku dosť. Po rokoch sa otec naučil, že je jednoduchšie to opraviť ako pochopiť zmes náhod a príhod, ktoré k tomu viedli. „Ďakujem oci.“ Usmiala som sa a pobozkala ho na líce. Vybehla som hore schodmi. Hneď som sedela pri počítači a písala si s Edwardom.
„Čo si dnes robil?“, spýtala som sa ho.
„Nič zvláštne a ty?“ odvetil vyhýbavo.
„Och kopu vecí, bola som na bicykli a s kamarátom sme sa prechádzali a to je všetko, no taká kopa to zas nie je ja viem ale zabralo mi to celý deň“ napísala som mu. Zvykla som sa rozpisovať. Počas prázdnin som v tom bola výborná.
„To znie zaujímavo. Chodíš s ním?“
„Nie, je to len dobrý kamarát, aj keď ...“
„Aj keď?“
„On si myslí alebo dúfa, že môžeme byť niečo viac. Ale ja nechcem prísť o naše priateľstvo.“ Zdôverila som sa mu. Bolo to také jednoduché.
„Nemusíte prísť o priateľstvo, môže sa viac prehĺbiť. Ale ak ho nemiluješ máš pravdu. Prepáč, nemám sa ti do toho čo montovať.“
„Nie, nie, to je v poriadku. Vlastne ďakujem, potrebovala som počuť, že som sa rozhodla správne. Teda si to prečítať.“
„Nenapísal som nič také.“
„Ale napísal si to čo som urobila, takže je to akoby súhlas“ vysvetlila som.
„Aha, môžem vedieť či máš priateľa?“
„Áno.“
„Áno máš alebo áno môžem?“ Keby som len videla ako sa tvári keď to píše. Bola som zvedavá či vyzeral smutný alebo nahnevaný, a možno nebol ani jedno ani druhé. Skoro som si vylepila.
„Áno môžeš a nie nemám“ napísala som smejúc sa.
„Aha, ok, len tak mi napadlo, je to taká všeobecná otázka. “ dodal. Zdalo sa mi to alebo venoval vysvetleniu priveľa slov?
„Samozrejme, a keď sme pri takej všeobecnej otázky ty s niekým chodíš?“
„Nie“
„O.K.“ týmto sme ukončili našu konverzáciu o vzťahoch.
Písali sme si opäť až do večera potom som sa pobrala spať. Ako som predpokladala snívalo sa mi s Joshovým starkým. Čo som však nepredpokladala bol ten istý sen z minulej noci. Tá istá scenéria z chrbta koňa. Tá istá postava, až na moment kedy sa otočila. To tam minulú noc nebolo. Viac som však nevšimla, lebo som znova padala.
A padala som aj každú ďalšiu noc. Už som to ani nevnímala. Tak ako som nevnímala, že som stále čakala na ďalší a ďalší rozhovor s Edwardom. Nikdy som sa nepristihla, že rozmýšľam nad nejakou témou o ktorej by sme sa mohli baviť. Bolo to jednoduché ako dýchanie. Ešte aj s mojou najlepšou kamarátkou Lucy som niekedy nemala o čom rozprávať, aj keď to môže byť tým že som s ňou bola často a vedela o mne všetko.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár