Najhoršie problémy sú tie, ktorých riešenie máme už od začiatku v duši. Vieme ako sa to skončí, a predsa čakáme. Čakáme možno na spasenie, možno na koniec. Čakáme tak, ako čaká starec na smrť. Vieme, že je za rohom koniec, ale chceme tak trocha predĺžiť svoje utrpenie. Človek bol vždy taký. Taký masochista, čo si nedokáže uznať prehru, alebo si nedokáže priznať, že chyba je v ňom. Je to ako taký paradox, čo máme napísaný na čelách už keď sa narodíme. Nechcel by som polemizovať, prečo to tak je. Proste je. Keď má niekto problém, sám si je problémom. Ľudia sú poondiate stádo masochistov. A najhoršie je, že to tak chcú, aby vedeli, že stále žijú. Potrebujú trpieť a riešiť fiktívne problémy. Prosím vás nepredlžujte svoje utrpenie, veď viete čo máte spraviť, ale nevyberajte si tu ľahšiu cestu, to robia zbabelci.

 Blog
Komentuj
 fotka
dusand  20. 5. 2006 00:41
Hm..bohužial máš pravdu. Aj u mňa to tak je.



Mojim najväčším problémom som ja sám.
Napíš svoj komentár