Čo sa človek nedozvie v košickej MHD

Je 16. mája, ideme s Deni domov z mesta.... tancovali sme štvorilku. Po dlhšom čakaní na zastávke devina konečne dorazí, a my si nastúpime. Ako tak sedíme, slovka nepreriekneme ( ), začujeme rozhovor dvoch čerstvých maturantov, sediacich za nami (samozrejme nechtiac....). Bolo zaujímavé počúvať, aké problémy máte vy, 17 - 20 roční. Z dôvodu dôvernosti údajov, ktoré som nemohla prepočuť, budem diskrétna.

Po niekoľkých zastávkach si nastúpil nejaký chlapec. Skôr chlapček. Keď sa (ne)pohodlne usadil medzi dvoch ľudkov, začal si spievať... dosť nahlas Bolo to milé. Ani neviem, čo si spieval ale bolo to fajn stuck_out_tongue:otom mu kamsi utiekla skákalka a hľadal ju po celom vozni, pod sedadlami a tak...

Neskôr som za mnou (už tam nesedeli maturanti, ale asi 60 - 70 ročná tetuška) počula: Lidka, Lidka! Po dlhšom ničení si hlasiviek sa Lidka obrátila, a zbadala dobrú priateľku (možno že aj z detstva). Tak sa k nej usadila a začal sa tetuškovský rozhovor. Čosi ako: ...vystúpiš pri bajkale, ja ťa budem vidieť z balkóna. Musíš prísť, lebo dostaneš! Ešte si vymenili čísla a čísla na kamarátky, a rozlúčili sa...

EŠTE PÁR POSTREHOV:
- v nedeľu ráno sú dopravné prostriedky preplnené staršími ľuďmi, (tiež by mohli chodiť do kostola tích pár zastávok peši)
- v nedeľu popoludní nie sú až tak preplnené, ale aj tak si nesadnete, lebo tích pár dôchodcov sa vždy náje. Hej, a vždy cestuje aspoň jeden bezďák (čo už, keď ich na Jazere toľko býva...)

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu