Z rozmýšľania ma vytrhlo zvonenie. Konečne. Pozrela som sa dozadu. Nový prírastok da už zjavne zoznámil s ostatnými. To je rekordná rýchlosť.
"Barbie, poď mi prosím ťa pomôcť," kričala na mňa triedna. Už ma tak volala aj ona. Ironické, kedže som bola ako pravý opak krásnej bábiky. Viac rozumu, menej zakladania si na kráse. Povrchných ľudí asi nikdy nepochopím.
"Už idem pani učiteľka," zamrmlala som. To posledné čo sa mi teraz chce je jej pomáhať. Ponáhľala som sa za ňou.
"Dobre ma počúvaj, toto je dôležité. Chcem, aby si vedela že Simon nie je len nový spolužiak. On ťa vlastne prišiel chrániť,"rozpovedala sa. Ale ja som to akosi nepochopila.
"Chrániť? A pred čím? Nechápem vás...ja som úplne v poriadku."
"Pred tým čo príde. Teraz nie je čas na dlhé rozprávanie. Po škole príď za mnou. Aj s ním," dopovedala a odišla. Tento deň je čím ďalej, tým čudnejší.
"Hej, čakám ťa u triednej." Simon? Aj on o tom niečo vie? To len mňa z toho spoľahlivo vynechali...takže po škole to bude ešte zaujímavejšie ako som si myslela. Chrániť...Čo to má preboha znamenať?
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár