Pár myšlienok lásky.

Keď slová občas nestačia, vieš,
a činy nič neriešia tiež,
keď jeden letmý pohľad stačí,
kričí aj ten, čo vždy mlčí.

Občas sa zdá, že nemáš čo stratiť,
no za tú myšlienku budeš raz platiť,
niekedy strácaš viac než získavaš,
niekedy dávaš viac než dostávaš.

Raz môžeš lietať v snoch zľahka,
vtedy každá chvíľa je krátka,
potom vrátiť sa nohami na zem,
tak to už dokáže málokto len.

Keď všetci plačú, len ostávaš stáť,
vtedy už vieš, že niet čoho sa báť,
veď raz zistíš čo je správne,
odpovede prídu na myšlienky dávne.

Otázky či čakať prenasledujú ťa,
všetci vôkol teba stále ťa len súdia,
zlomené srdce však ľudí mení,
tento nový príbeh zas raz všetko zmení.

Zas tá istá kapitola, ktorú nechceš riešiť,
už tu nie je dôvod, prečo sa viac tešiť,
vrátia sa tie spomienky, momenty a chvíle?
Láska, smiech či radosť, to už viac nepríde.

Pohľady a úsmevy opätovať nevieš,
bojíš sa, že viac toho už nikdy neunesieš,
postaviť sa znova a bez pomoci,
je ako kričať zo sna o polnoci,
ťažké, no kúsok nádeje ostalo,
ver, veď raz príde to, čo ťa počkalo.

 Báseň

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu