Strhlo ho. Pomaly otváral oči zalepené karpinami. Očný maz usadený v kútikoch očí si vytieral opakom ruky. Zarazil ho neznesiteľný smrad. Alkoholový zápach, ktorý mu ostro razil z ústnej dutiny, bol jasným dôkazom včerajšieho hýrenia. Otočil sa na druhý bok, no slnko mu prudko zažiarilo priamo do škámravých očí, a tak radšej vstal. Až teraz si všimol, aký svinčík bol všade okolo. Porozmetované šaty, kufor, roztrhané ich spoločné fotky, už neidentifikovateľné jedlo, zbraň, krv. Zamrazilo ho. V okamihu hodil pohľad na posteľ. Uľavilo sa mu. Bola tam. Uprene sa na ňu díval. Spala ta v celej svojej kráse. ,,Ópiová princezná..." zašeptal. Ranilo ho to, vždy, ale aj napriek tomu ju ľúbil. Tiež v tom niekedy lietal, takže vedel čo to obnáša. Teraz bol už čistý. S nevôľou od nej odtrhol zrak. Musel. Pravidelné sťahy žalúdka a hromadenie slín v ústach ho prinútili. Len, len, že to stihol. Ako predpokladal, bola to už len žalúdočná šťava.
V kúpelni si ošpliechal tvár studenou vosou. Nečakaný pohľad do zrkadla ho vydesil. To, čo tam videl, sa sotva podobalo na neho. Potlačený zarastený ksicht, mastné strapaté vlasy a úplne vymletá hlava. Radšej šiel do kuchyne. Z poličky si zobral biely hrnček s červenými bodkami, ktorý nedávno vyhral. Z dózy doň nasypal štyri lyžičky granka. Nízkotučné mlieko práve vybraté z chladničky dal zohriať na sporák. Zatiaľ sa snažil spomenúť si, čo sa včera stalo. Zalial si kakao. Miloval kakao. Pár teplých dúškov mu naozaj dobre padlo, stiahnutý žalúdok sa uvoľnil a aj v hlave sa mu pomaly začalo vyjasňovať. Boli to síce len len útržky, ale predsa.
Pamätal si, že včera boli spolu, pozerali film, jedli pili a smiali sa. Potom sa mu už len marilo, ako sa hádali. Nevedel prečo a o čom. Vedel len, že si strašne nadávali a ona trhala fotky, balila si veci a chcela odísť. Bránil jej v tom. Nakoniec ho počúvla, ale vybrala z vrecka malý sáčok s bielym práškom. Potrebovala to. Odhováral ju, tak vytiahla revolver a namierila na neho. Vtedy mu pred očami prebehol celý život. V kľude si potiahla to svinstvo do nosa a pustila zbraň. No vtom jej z nosa vytryskol prúd krvi a razom odpadla na zem. Zľakol sa, no nestratil hlavu. Utrel krv a uložil ju do postele. Na chvíľu sa ešte prebrala a s blaženým úsmevom na tvári zaspala. Ľahol si k nej, v hlave mu síce dunelo, no po chvíli zaspal aj on.

 Blog
Komentuj
 fotka
kaja  13. 2. 2007 19:16
hm..pekne..len dufam ze nie z vlastnej skusenosti lebo je to smutne..
Napíš svoj komentár