Prečo toľko dramatizujem???

Tak to je asi problém deviatich z desiatich mladých ľudí. Ale osobitne môj. Vlastne tu ani nejde o to, že by som sa priveľmi rozkrikovala (nieže to nerobím). Môj problém spočíva hlavne v tom, že príliš všetko prežívam. Či som šťastná alebo nešťastná, proste som na tom absolútnom vrchole. Lenže pád z vrcholu je o to bolestnejší. Viem čo by ste mi povedali: Upokoj sa, veď nejde o život, to zvládneš... Áno, to všetko je síce pekné, ale čo keď ja to neviem? Čo ak je toto cena, ktorú musím platiť za to, že to tak prežívam? Keby som to nerobila. Keby som vedela nájsť tu zlatú strednú cestu. Pretože to nie je iba o pocitoch. Kiežby. Ja neviem nájsť stred ani v tom, čo robím - nanešťastie. A potom sa stáva, že celé dni plačem,neviem vstať z postele. Nadchádza obdobie smútku. Potom sa pomaly pozbieram - som veľmi šťastná. A potom zas niečo preženiem. A toto je môj začarovaný kruh.
Niekto ma problémy s vyjadrovaním svojich citov. Aj ja som bola v tej skupine. A teraz som pravý opak. Z extrému do extrému. Raz som hore a raz dole. Jeden veľký nekonečný kolotoč. Takže, prečo sa neviem ovládať? Prečo to robím? Viete mi na to odpovedať? Lebo ja to neviem.

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu