Mám 16. O živote toho neviem veľa. Ani o sebe. Človek sa za život 7 krát zmení. Ja som sa zmenila. Mám iné priority, iné vlastnosti? Nie. Lenvnútri cítim neistotu, strach a hanbu, strach z budúcnosti, neistotu z prítomnosti a hanbu z minulosti. Spomienky nie sú len príjemné, sú tu na to, aby ma súdili. Takmer som zabudla a mohla predstierať že sa to nestalo. Ale ony mi zabudnúť nedajú.
Mám 16 a neviem kto som. Mám veľa identít ale už neviem aká je moja pravá tvár. Stratila som sa? Možno. Možno som už tak unavená že chcem len spať. Možno som už taká unudená, že chcem len...Čo vlastne chcem? Aha, už viem. Dobrý pocit zo seba.
Mám 16 ale minulosť je moja nočná mora. Chcem zabudnúť, chcem stratiť. Samu seba aj celý svet, aby som sa mohla s krikom prebudiť a povedať si že to bol len sen. Môj život je len sen. Sen, ktorý pokračuje každým dňom a niet nádej na prebudenie.
Zmena. Potrebujem zmenu. Znovu utiecť a nájsť svoj zmysel. Život plynie a ja viem, že sa znovu zmením. A raz si možno pomyslím, že môj život nebol zbytočný, že niekto bol šťastný vďaka mne, že pre niekoho som niečo znamenala. Poviem si: " Som dobrý človek" a ja viem, že to je pravda. Dôležité je to, čo si my myslíme o sebe. Lebo ak si nevážite sami seba, je to koniec. A nájsť cestu späť býva niekedy zbytočné.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár