Toľko zlého som spravila
Prežívať je málo
A smrť ma už znavila
Nechcem viac byť spútaná
Čímkoľvek, čo ma ťaží
Zmena je viac ako vítaná
Život je zas o niečo kratší
Rútime sa do záhuby
Je to ako v zlom sne
Nie je čas na záľuby
Ako úboho na tom sme
Pohltení realitou či svetom snov
Nenávisťou, či láskou tajomnou;
Myšlienky a nekonečný príval slov
Je to všetko preč
Zničila som svoje kráľovstvo
Čistý prameň teč
Nezmôžem sa na nič, iba na klamstvo
Netúžim o tom hovoriť
Sú veci čo sa nemenia
Do hĺbky duše sa ponoriť
A oddať sa kráse toho umenia
Umenia milovať, to je to najkrajšie z nich
V láske nebuďme skúpi, ak máme na prepych
Načo márniť život, treba začať hneď
Učiť sa srdce toho druhého naspamäť
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár