Bol raz jeden človek, ktorý sa rozhodol vystúpiť na kopec. Podarilo sa mu to . Ako tak stál na vrchole a rozhliadal sa, spozoroval na vedľajšom kopci malú bezvýznamnú bodku. Keď schádzal dole zistil, že bezvýznamná bodka na druhom kopci schádza spolu s ním. Do hlavy mu vtedy vstúpilo mnoho myšlienok. Čo ak je to niečo zlé, niečo čo mu chce ublížiť. Ako sa však tá bezvýznamná bodka približovala zistil, že je to človek. Človek , ktorý má dve ruky a dve nohy. Vlastne, rovnaký človek, ako je on sám.

Ľudí na vzdialenom kopci vnímame ako malé bezvýznamné bodky. Oni nás vnímajú rovnako. Pohľad a chápanie oboch strán sa mení keď opustíme svoje výšiny (egá) a postupne sa vzájomne približujeme.
Pri stretnutí zistíme, že opačná strana sú tiež ľudia a nie bezvýznamné bodky. Dokonca napriek mnohým rozdielom sme v podstate rovnakí. S rovnakými radosťami a starosťami.

Čo z toho vyplýva? Vzájomným poznávaním sa a prijímaním druhých, strácame nepriateľov. Rastie v nás láska. Život je krajší a šťastnejší. Stane sa naplnením života samotného.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
efickaa  24. 2. 2007 23:42
to je pekne napisane
2 
fotka
daydream  25. 2. 2007 21:10
posledná veta je pekná
3 
fotka
snowdrop  25. 2. 2007 21:51
to vysvetlenie (druhu cast) by som tam uz nedavala, ale podla mna je to vyborny napad...opisat to takto s kopcami a tak
Napíš svoj komentár