Ani nevieš ako to bolí keď tu nie si. Keď mi nemá kto podať ruku aby ma zdvihol keď plačem na zemi. Keď v noci sledujem nočnú oblohu plnú hviezd , posiatu spomienkami. Keď sa každé ráno prebúdzam s pocitom viny, že ja som tá ,ktorá za to môže. Keď mám chuť na Teba nakričať, ale viem, že nemôžem. Nepomohlo by to, nezmenilo by sa nič. Teraz budem ticho a ty len krič! Bože, zobuďte ma z tohto neskutočného sna ,ktorý nechce skončiť a nenechá ma sa prebudiť. Strácam sa v mláke čo spôsobil dážď, ty len prchko odpovieš „čau, ako sa máš?“ . Myslím, že ťa to ani nikdy nezaujímalo . Vždy si všetko robil zo slušnosti, lebo ty si ten čo nerobí chyby, lebo ty si dokonalý a uznávaný. Páčili sa mi tvoje chyby , ktoré nikdy neuvidíš a nepocítiš pokiaľ sa v nich neutopíš. Ty si jednoducho myslíš, že môžeš robiť čo chceš keď máš na to vek? V tomto sa veľmi mýliš, niektorým skutočnostiam proste neujdeš. Ako mne. Či jednoducho chceš ujsť? Neverím, že veci majú tak byť, že mám s tým žiť. Nevládzem ďalej bojovať a tak teraz sa tu vzdávam a minulosti sa oddávam. Nastal koniec tohto trápenia? Nemožné. Lebo ty vždy vieš ako ma nabudiť. No ja sa nechám tebou zahubiť. Nastal koniec všetkého? Niekedy človek potrebuje byť sám a nikým nerušený a zároveň samotou obklopený . Nie je to hnev čo sa vo mne hromadí, je to zmätok pohltený hnevom. Kiež by som sa mohla vydať za Tebou. Ponoriť sa to tých zlých snov. Sledovať tvoj nekončiaci sa úsmev. Vytešené oči a počuť tlkot srdca. Som to ja kto krváca. Vo vnútri všetko vrie, snáď napraviť to smiem? BOOM! Toto sa mi raz zdalo. Som tam a voláš mi. Ja sa zatiaľ vyhováram a ty si sklamaný. Teraz alebo nikdy! Idem za Tebou skúsiť šťastie. Klopem na dvere otvoríš mi, ja padám zas a zas do tmy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár