Všade naokolo, kamkoľvek sa len pozriem, všade samá, ružová, červená, pierka a srdiečka.. Už čakám, kedy sa na mňa začnú usmievať aj z konzervy (spolu s Hannou Fontánou). Akože nič proti nikomu, ale zdá sa mi to trochu prehnané. Vám nie? Na jednej strane áno - je to milé. Všetkým (akože) zaľúbeným to môže prísť ako najromantickejší deň v roku. Ale láska sa má prejavovať stále, nie? A (chúďa) nezaláskovaný zvyšok sveta čo? Napríklad ľudia, ktorí sa práve s niekým rozišli, alebo im po boku niekto chýba, nech už z hocakých príčin. Pre nich je Valentín akousi (dennou) nočnou morou. Všetky tie krásne páry im totiž pripomínajú, že sú sami, lebo sú neschopní, škaredí, hlúpi, možno nie dosť dobrí, alebo hocijakú inú (mylnú) príčinu, ktorú si v hlave sami vytvorili.

Tento blog nepíšem preto, aby som tento (kvázi) sviatok iným znechutila, práve naopak. Chcem len povedať, že ak ho máte s kým osláviť, tak si to užite nalpno nie len 14.2. ale každú jednu chvíľu, ktorú ste spolu. A ak ho budete tráviť sami, nedepkujte! Je to deň ako každý iný. Radšej sa venujte niečomu, čo vás baví, alebo si niekam vyrazte s priateľmi. Každopádne s úsmevom . Ten pravý/tá pravá sa skôr či neskôr zjaví, ale ak budete zahĺbení do vlastného smútku, môžete ho/ju prehliadnuť.

Všetkým prajem krásny dník

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár