Cítim sa ako roztrhaná na kusy.
Možno keby si to vedel, pozbieral by si kúsky mňa a zlepil ich opäť dokopy.

Cítim sa ako štetka.
Ale to je môj problém.

Cítim sa ako klamárka.
Niekto by ma už mal kopnúť do hlavy nech sa uvedomím.

Cítim sa podvedená.
Škoda, že to nemám na koho zvaliť.

Cítim sa prázdna.
Ani slzy už vo mne nie sú. Iba nekonečný vesmír vákua.

Cítim sa nesvoja vo vlastnom tele.
Bolo by jednoduchšie sa ho zbaviť.

Cítim sa preceňovaná.
Keby ste ma naozaj poznali, ušetrili by ste si piedestále pre niekoho iného.

Cítim sa ako robot.
Bez myšlienok a emócií je to jednoduchšie.

Cítim sa... cítim? Nie, necítim nič. Ako bublinka vzduchoprázdna sa potácam medzi smrťou a smrťou, pretože toto život nie je. Celé je to len veľký omyl, do ktorého som sa nejakou náhodou priplietla.

Vraj snaž sa ako najlepšie vieš. Hraj s kartami, ktoré máš. Buď sama sebou. Ži naplno, lebo nevieš, kedy tvoj život skončí. Pche, kecy!

Nikto nikdy nepochopí, ako sa cítim. Ale je od vás milé, že sa o to aspoň snažíte.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár