"Hej, taký balkón bez balkóna. Ale keby nie sme na prízemí, tak to má štýl."
"Všade, kde si ty to má štýl." Pevne ju odzadu objal a pobozkal na krk.
Privrela viečka a zhlboka sa nadýchla. Chcela si zapamätať ten okamih navždy. Nie preto, že by bol ojedinelý. Ale bol príliš vzácny na to, aby ho premárnila. Každá jedna chvíľa strávená s ním bola príliš vzácna.
Presunul svoje horúce pery o kúsok nižšie a znova ju pobozkal.
Milovala to. Neskutočne to zbožňovala a on to vedel. V pozadí znel Frank Sinatra a perfektne dotváral atmosféru. Cítila sa ako v čiernobielom filme. Akurát na sebe mala miesto šiat rifle s tričkom. Cítila sa tak krásne. Tak v bezpečí, tak milovaná...
"Ty si tak krásna, ja mám ale šťastie." Začal jej prechádzať jeho dlhými prstami po šiji. V takýchto chvíľach nevedela, čo má povedať. Miešal sa v nej úžas, pocta, hrdosť, láska, vášeň, priateľstvo... Cítila, ako jej červenejú líca.
"Som sťastná, že som tu s tebou." Chytila ho za ruku a nechala sa ďalej rozmaznávať jeho prítomnosťou.
Stáli tam hodnú chvíľu. Takto, v pevnom objatí, vdychovali navzájom vôňu toho druhého. Stačilo im to. Byť tam, spolu, v starej opustenej budove na kraji mesta za. Vonku svietil mesiac a odniekiaľ stále spieval Sinatra. Bolo to dokonalé.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár