Snehulienka a sedem nabúchaných trpaslíkov

Kde bolo, tam nebolo, v (ne)ďalekej krajine za siedmimi firewallmi a troma tajnými identitami, byla žila raz Snehulienka. Bolo to dievča veru pekné, polonahé fotky vycapené na pokeci a fejsbuku mala olajkované a okomentované toľkokrát, že do toľko nevedela ani napočítať. A to ju vnútorne uspokojovalo. Pokožku, pôvodne snehovo bielu, si pravidelne opekala v solárku, nanášala na ňu vrstvy samoopaľovacieho krému a tony mejkapu, aby dosiahla nádherný oranžový odtieň, na ktorý bola patrične hrdá. Ebenovo čierne vlasy si odfarbila peroxidom na takmer bielu, čo perfektne ladilo k jej cukríkovo ružovým perám, ktoré boli pod vrstvami rúžov a leskov pôvodne úplne červené. Najradšej sa obliekala do krátkych sukní a topov s veľkými výstrihmi, aby mohla baliť princov po celom okolí.

Jedného dňa sa štrnásťročná Snehulienka rozhodla, že utečie z domu, pretože sa jej nepáčilo, že ju nevlastná mama nechcela púšťať na plesy do okolitých kráľovstiev. Snehulienka blúdila sama krajinou až kým neprišla k domčeku, kde bývali nabúchaní trpaslíci. Snehulienka im pochválila ich nafúknuté poctivo vypráškované svaly a oni jej na oplátku urobili niekoľko komplimentov na adresu kapacity pľúc a sedacieho svalu. Snehulienku to polichotilo natoľko, že sa začervenala. Škoda, že to pod toľkým mejkapom nebolo vidno. Zvodne zaklipkala umelými mihalnicami a sadla si na kolená najbližšiemu svalnáčovi.

Trpaslíci nechceli byť neslušní a ponúkli Snehulienku vodkou s džúsom. Popravde, tak trochu dúfali, že po drinku bude trochu povoľnejšia. Snehulienka sa však riadila pravidlom, že každé správne dievča má byť o ôsmej v posteli. Aby mohlo byť o desiatej doma. A tak sa pred ôsmou (a po ôsmich drinkoch) vytratila do izby aj s jedným z trpaslíkov. Ostatným to nevadilo, vedeli, že aj na nich príde rad.

Na druhý deň sa Snehulienka zobudila v cudzej posteli s obrovskou bolesťou hlavy. Na takéto stavy bola zvyknutá, preto sa len prehodila na druhý bok a zakričala, nech jej niekto donesie vodu. Na jej veľké prekvapenie však nikto na jej rozkaz nereagoval, a tak si s nevôľou šla po vodu sama. Ako sa tackala po schodoch dolu, začula klopanie na dvere. Otvorila a uvidela starú a škaredú ženu, ktorá sa rýchlo prešmykla pomedzi pootvorené dvere dnu.
"Sú trpaslíci doma?" spýtala sa.
"Ešte dospávajú opicu."
"Ako vždy... tak ja im to tu nechám, zaplatené majú." povedala striga a už jej nebolo.
Snehulienka, ešte stále s trochou krvi v alkohole, len veľmi ťažko chápala, čo sa práve stalo a rozhodla sa, že skôr, ako to zistí, si dá sprchu. A tak aj urobila. Hneď, ako vošla do kúpeľne, zbadala obrovské zrkadlo.
Podišla k nemu i hovorí si: "Bolo to už aj horšie."
"Krásna si krásna, milá Snehulienka, najkrajšia na svete!" ozvalo sa.

Snehulienka sa poobzerala i našla svoj ultra super extra bomba špica nový práve vyzváňajúci mobil pohodený na dlážke. Asi jej vypadol počas toho, ako v noci vracala. Prečítala si otravnú zamilovanú SMS-ku od bývalého princa, ktorý vošiel do nemilosti po tom, čo jedného dňa Snehulienke povedal len 499 komplimentov miesto 500, a potom sa začala s rannou hygienou. Po sprche vošla späť do obývačky a začala otvárať balíček, ktorý tam nechala striga. V balíčku bolo kilo bieleho prášku a Snehulienka presne vedela, čo to znamená. Ďalšiu párty! Od radosti bola zo seba celá bez seba a vtedy sa stalo, čo sa stať nemalo. Snehulienka, nedbajúca na dobre mienené rady starej mamy, si na noc nezakryla kríže a nachladla. Preto sa zhlboka nadýchla a kýchla. Kokaín sa rozvíril všade navôkol. Snehulienka, alergická na prach, dostala anafylaktický šok a umrela.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu