Vraj už nikdy viac.

Stmievať sa začalo popoludní. Ľudia boli vo svojom každodennom stereotype. Smerovali z práce domov, za rodinami. Smerovali do obchodov. Smerovali do ďalšej práce. Niektorí zas smerovali niekam inam. Smerovali a vo vyššom ponímaní nevedeli kam smerujú. 

O udalostiach v ďalekých krajoch počuli no ich sa to netýkalo.


Na krídlach, pre nich, spravodlivého hnevu prišli hordy. Počty rástli a s nimi sa šírila tma. Vyburcovaní zlom splodeným zo zla a slovami starovekých riadkov. Niesli oheň, A niesli smrť.


Oheň spálil domovy a obchody. Chrámy padli. Smrť si našla veľa ľudí. Prišli do cieľa cesty. Tí, ktorí prišli a aj tí, ktorí kvôli nim odchádzali.


Postavili si svoje mestá, svoje domovy, svoje obchody. Krvou pokrstili nové hranice na mape. Slzy spomienok už dávno uschli, no nárek a krik znel vo vetre, ktorý rozfúkaval popol minulosti. Slnko tu pre mnohých už nikdy nezasvietilo.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu