Cesta bola nádherná, daždivá.
Do vzdialeného Brezna sme sa dostali mašinkou...obsadili sme si vozník..bol plný SP-čkarov..chvíľu sme sa snažili rozhojdať mašinu..išlo to na tých krivých jízdních drázích
//V stredu dokončujem..//Po ceste sme spoznali divoký kraj za Pažravou, nami zatiaľ nenavštívený a už to tu bolo..Brezno. áno pár maličkostí som vynechala...to ostane len v našich spomiekach..a spomienkach toho milého uja štikmajstra, ktorý sa už ani naodvážil navštíviť nás...
AA zabudla som dôvod, prečo sme sa tam dokotúľali: Kampaň pre Ježiša..(Ty za to stojíš). V preklade vybehnúť do ulíc a hovoriť ľuďom, ktorých stretneš o tom, čo žiješ.
Tak teda Brezno- Kocúrkovo,len aby sme v hanbe neostali..kraj neznámy, ale nie neprívetivý. Naša evanjelizátorská grúpa sa nalodila na MHD a vytiahlo nás to až tam hore..na slídlisko, ktorého názov si asi nikdy nezapamätám. Objavili sme sa pri Kostolíku Dona Bosca, mal tam riadne cool obraz.či billboard pred churchom. Tam na trávičke naši brigádnici rozostavali aparatúru a čakali na Brezňančanov, ktorí sa rozhodnú prísť to tam omrknúť.
Dostali sme inštrukcie, rozdelili nás Martin.domáci do skupiniek. Ja som sa dostala do spoločnosti Jožíka a Iwiaka..keď mi radili.."Keby niečo my ich zastavíme a ty bež!!" Okej chlapci..našťastie sme nemuseli utekať..ale pár krát mi lepilo.
Soráč..ak toto náhodou bude čítať..ale s chalanmi sme skonštatovali, že je to tam dáke dead. Nikto na ulici..nikto na ihrisku...po dlhom pátraní sme objavili mini detské ihrisko..pár vyrehotaných báb sme pozvali na šhow ku kostolu..zjavne sme vyzerali neuveriteľne vtipne..ale nakoniec prišli. Keď ma tam zbadali začali sa zas len rehotať, ja už neviem či je to tam vo vode alebo ako..nič.
Keď už to bolo takmer beznádejné, dostali sme ideu..a keď jožko utekal za autobusom, pud nepustil a mys me na ten bus museli naskočiť. Nejako impulzívne sme si kúpili lístok na 2 zastávky a keď sme cítili potrebu vyskočiť, vyskočili sme z busu. A tam boli oni..asi zo 6 amlých feťáčikov. Za krásneho bieleho dňa sedia 14 roční fagani na verejnej mestskej zastávke, ožratí, s cigaretkami v prsíkoch.
Toto sa ani nedá opísať. Bolo to smutné.
Pýtali sme sa ich, čo tam porábajú keď je voľno..ale nechcem tu písať také otrasné veci. Chvíľu sme im hovorili, a spomínali sme načasy, keď sme sa tvárili podobne ako oni..neverili. "Ty už nefajčíš?? Žiadna tráva?? Neverím..ja sa vtedy budem s tebou baviť keď začneš chlastať a húliť....."
No dobre chlapci. Na to že máte vek aký máte, myslíte aj na všeličo iné. Pri nich som si želala byť aspoň na chvíľu niekekým iným..napr nejakým big 2 metrovým svalnáčom, ktorého by neotravovali s takými super neodolateľnými návrhmi.. nebudem zachádzať do podrobností.
V každom prípade som bola celkom rada, že som tam nebola sama. Vážne.
Po chvíli-celkom dlhej ehm súhlasili, že sa s nami pôjdu pozrieť na kapelu ku kostolu. Boli celkom zvedaví. Neviem, či to v nich nechalo nejaké stopy, vzhľadom na ich stav, ale dúfam. že si aspoň trošilililiinku spomenú na niektoré slová, ktoré tam odzneli z niektorej strany..a že im pomôžu, kdekoľvek s dostanú..
Len tak hútam, čo asi robia..čo robií asi 1000 ďalších mladých ľudí. Keď sem išli ponad most, uháňala som ako sa len dalo. Za mnou tých 6 chalanov, sem tam sa ozvali.. "Aha most, no čo skočím a bude po mne haha." Okej. Možno len slová. Ale možno ich toto napadne aj dnes večer, keď tadiaľ pôjdu znova, ožratí a sfajčení. Myšlienkami niekde mimo. So žiadnou úctou k životu.. k sebe samému. Čo s nimi bude. Nedokážem na tých pár chalanov prestať myslieť. Je to o to horšie keď viem, že majú oveľa viac "parťákov", ktorí sa ničia takisto ako oni. Nič..len sa mi zdá, že ani nemusí prísť žiadna vojna, ani obrovská vlna. Ak tu po všetkých týchto katastrofách ešte niekto ostane, prežije to, zabije sám seba, svojim pročinením. Nechcem, aby to tak bolo. Chcem, sme si uvedomili ,aké šťastie je, že môžme žiť. Aj keď sme občas v sračkách. Niekto stále. Každý si nájde dôvod pre smútok..alebo zlý momentálny stav. Sme rozmaznaní. Potom si nevážime to, čo máme. Ale fuj nechcem moralizovať. Len ma to práve napadlo..tak píšem..
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
1
belial
4. 8.augusta 2008 18:03
Zaznamenali ste vôbec aj nejaké pozitívne ohlasy ? Píšeš tu iba samé negatívne reakcie (výsmech, nezáujem) a trápiš sa kvôli nejakým faganom. Ako keby si aj ty hľadala dôvod na smútok.
Napíš svoj komentár