"Dobré ráno." ozval sa rozospatý podplukovníkov hlas.
Skoro som sa zadrhla čajom. Nečakala som, že príde až do kuchyne.
Sam nahodil veľké vyplašené oči a zúfalo sa na mňa díval. Zobrala som ho na ruky a on si oprel tvár o moje plece v domnienke, že keď on nevidí toho muža, ani ten nevidí jeho.
"Dobré." povedala som a skúmala som farbu jeho pleti. Bol príliš bledý a nevyzeral, že mu je práve najlepšie.
"Chcel by som vedieť, prečo sa ma ten malý tak bojí. Inak vyzerá presne ako Dávid." povedal a Sam zdvihol hlavu, keď začul meno svojho brata. Povedala by som, že sa díval zaujato.
"To nikto nevie, čo behá deťom v mysli." odvetila som a prešla som do obývačky aj so Samom na rukách.
"Chcem vám povedať, že Dávid ešte žije. Len vďaka tomu, že je vojak aj Žid. Nevedeli sa rozhodnúť, ako ho majú popraviť. Medzitým si ho obľúbil jeden z vojakov a tak mu dal vykonávať nejakú úlohu a v nej sa osvedčil. Pokiaľ neurobí chybu, mohol by žiť. Pomohol mi utiecť, lebo sám utiecť nemohol a dal mi pre vás toto." podal mi obálku a ja som ju v roztrasenej ruke držala ak nejaký poklad.
"Nemôže posielať poštu, ale poprosil ma, aby som vám to doniesol." povedal a díval sa ako rozliepam obálku. Vybrala som husto popísaný list papiera. Na prvý pohľad som rozoznala Dávidov rukopis.
24.9.1943
Milá Júlia!
Určite Ti prišiel list, že som v zajatí. Dúfam, že si vtedy neskolabovala. Viem si predstaviť, aký to bol pre Teba šok.
S Marekom sme začali plánovať jeho útek. Nemôže ísť k sebe domov, lebo tam by ho našli a s tebou ho nič nespája. Prosím, Ťa, dovoľ mu u Teba na chvíľu zostať.
Veľmi by som chcel vedieť, čo máš nové. Aj Sam. Veď už bude mať dva roky. chcel by som byť pri Tebe. S tebou. A to ani neviem, či si si niekoho nenašla. Moja láska k Tebe je s každým dňom silnejšia a myslím, že sa zbláznim z toho ako veľmi po Tebe túžim. Po všetkom, čo je na Tebe také skvelé.
Viem, že môj posledný list nebol veľmi pozitívny, ale tu, kde je každý deň smrť nejako strácam pesimistické myšlienky. Rozhodol som sa, že čo má prísť, príde a aj tak so tomu nevyhnem a treba myslieť pozitívne.
Ak prežijem vojnu, prídem za Tebou a potom mi povieš, či ma ešte stále ľúbiš. Ak po konci vojny neprídem, budeš naisto vedieť, že som zomrel. Aj keby Ti neprišiel žiaden list.
Myslím na Teba každý deň a jediná vec, pre ktorú sa aj pobijem je naša fotka.
Stále Ťa ľúbim
Tvoj Dávid
"Môj Ty Bože...." nevedela som, čo povedať. Taká šťastná som bola. Tak som len sedela a dívala sa na ten kus papiera.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár