Zrazu tma, zahalí ma celú a spraví zo mňa ženu. Kde stratilo sa to malé dievčatko, čo chcelo prežiť a vyskúšať všetko? Nie je tu. Odišla navždy. A nikdy sa už nevráti. Bože, prosím ťa, nech nie som ako každý, ako vlak, čo ponáhľa sa po trati. Chcem stále ostať tým malým a bezbranným dieťaťom, nechcem sa ponáhľať dospelým životom, rútiť sa niekam, nevedno kam. Nájsť svoju cestu a pomalým tempom ísť, žiť si svoj príbeh a ostatných príbehy číst. A na konci nájsť svoj cieľ, vedieť, že život nebol iba závodom. Dostať posledný bozk a rozlúčiť sa s životom. Blog 2 0 0 0 0 Komentuj