Voda steká mi po tvári
a ja premýšľam v duchu,
ako sa ti teraz darí.
Dám si večernú sprchu,
Voda zmyje stopy dňa.
A odhalí skryté.
Odhalí mňa.
To, čím skutočne som.
Čo nadránom a k večeru drieme
a cez deň tuho spí.
To, čo pred svetom ukrývam,
moje krásne sny.
Dám si šálku čaju na dobrú noc.
Možno sa mi bude lepšie spať.
Ráno zobudím sa do nového dňa.
Bolesť čo cítila som, už zmizla. Snáď.
Dám si visací zámok,
kladku na srdce.
Ostane zamknuté.
Kým nebude opäť na niečo súce.
Teraz je to len orgán.
Je v mojej hrudi zavreté.
Dám si čas.
Pretože ten potrebujem.
Dám si čas,
aby som našla niečo skutočné.
Dám si čas,
aby som vedela, že žijem.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
georg21
15. 2.febuára 2014 23:18
Všetko má svoj čas...
Napíš svoj komentár