Hľadanie pravdy /2

Prvá časť:

» www.birdz.sk/webka/kajs/blog...


Zazvonil zvonček. Stála som v kuchyni, pripravovala som večeru a popri tom som ešte mala nalogovanú svoju stránku, ktorá sa po začatí psychiatrickej liečby zmenila na nejaký typ spovedného blogu. Pre určitý druh ľudí, hlavne dievčat, som sa stala akousi hrdinkou, aj keď ja sama som večne zdôrazňovala, že moje konanie bolo iracionálne.

"Lenny choď otvoriť!" zakričala som mojej drahej polovičke, ktorá robila bohviečo v obývačke. (najskôr asi pozeral, telku, ale to by sám odmietol priznať)
"Prišiel Richie." povedal, keď spolu zastali vo dverách.
"Dáš si pivo?" to už bola otázka smerovaná na môjho najlepšieho priateľa, ale ten ako vždy razantne pokrútil hlavou. Jeho otec bol alkoholik a Richie sa teda už zo zásady vyhýbal alkoholu.

"Čo chystáš?" opýtal sa ma keď videl že na sporáku stoja tri hrnce a v jednom to statočne buble.
"Prídu svokrovci. Varím, aj keď jej to nebude aj tak vyhovovať." pravdou ostáva, že jedlo, nech som sa akokoľvek snažila a nech bolo podľa môjho názoru akokoľvek vydarené, podľa Lennovej mamy bolo vždy nedovarené, presolené, nedokorenené, pikantné, alebo jednoducho zlé.

"No a teraz si predstav, že zatiaľ majú nádej, že ich syna necháš, ale keď sa raz vezmete, asi dostanú infarkt." usmial sa. Vždy ma vedel podporiť.
A hoci on sa usmieval v očiach mal smútok.
"Čo sa deje?" opýtala som sa ho.
"Nič, čo by sa malo?" opýtal sa a s Lennym si sadli oproti sebe za stôl. Dívali sa ako varím, aj keď skôr by som ich výrazy opísala ako neurčité, než ako zaujaté.
"Vyzeráš smutne." pokrčila som plecami a odstavila som polievku.

"Teba neoklamem však?" opýtal sa a ja som prikývla. Chcel sa vyrozprávať. On vždy chcel, len predtým som ja potrebovala jeho, aby ma počúval. Preto som to nevidela.
"Vieš, Paul ide preč. Na mesiac, len tak. Do Japonska. vyhral nejakú súťaž či čo. A ja sa bojím, čo sa môže za tú dobu stať. Jeho rodičia chcú, aby si tam našiel bývanie a ostal tam, že nenechali toľké peniaze v jazykovke aby sa len tak zo srandy učil japončinu. Ak sa mu tam bude páčiť? Nezvládnem to tu bez neho. Občas sa pri Vás cítim ako piate koleso." pokrčil plecami.

Paul. Samostatná kategória. Na prvý pohľad veľmi dobre vyzerajúci mladý muž. Keď otvorí ústa, všetci v okolí sa smejú a musia uznať, že je naozaj fajn. Ani neviem ako sa s Richardom zoznámili, ale jedno viem, že keď som sa s ním zoznámila ja, mala som z neho naozaj zlý pocit. Pôsobil na mňa príliš dokonalým dojmom. Skoro akoby niečo veľmi dobre ukrýval. Občas sme spolu chodievali von vo švtorici, ale Paul a Lenny sa veľmi neznášali.
Paul ho bral ako konkurenciu a Lenny zase chcel dávať pozor na Richieho aby sa náhodou nesklamal v láske. A tak začal Paul žiarliť.

"Čo ti mám na to povedať? Čo sa má stať stane sa. Ak ťa má úprimne zo srdca rád, tak mu bude jedno, či bude v Japonsku, alebo dva bloky od teba, vaša láska to znesie. A ak nie, pravdepodobne, by to nevydržalo ani tu. Môžeš ochutnať to mäso, či som ho dobre okorenila? Lebo ak ma konečne niekto nepochváli, asi prestanem variť." usmiala som sa a podala som mu lyžičku.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu