» www.birdz.sk/webka/kajs/blog...
...a tak som tam sedela a snažila som sa byť neviditeľná, aby si ma ani náhodou nevšimol. Celkom sa mi to darilo a Buster si ma naozaj nevšímal až do chvíle, než sa ma profesor niečo opýtal a ja som sa musela postaviť, aby som mu odpovedala a pohľady všetkých v prednáškovej miestnosti sa upreli na mňa.
Odpovedala som správne, ale keď som si sadla, celá som očervenela a pochytila ma panika.
"Nemôžem opustiť miestnosť. Určite ma bude vonku čakať. Bojím sa ho. Veď je trikrát taký ako ja." povedala som veľmi vystrašená mojej polovičke, sediacej mi po boku.
A tak aj bolo. Počkal si ma po prednáške a evidentne mi niečo chcel povedať. Hlavu som sklonila a len som sa dívala do zeme. Prešla som okolo neho a takmer som si vydýchla, keď ma chytil za plece a bez najmenšej námahy ma otočil tvárou k nemu.
"To čo si mi urobila bol najtrápnejší okamih v mojom živote, ale aj napriek tomu tá noc s tebou bola nezabudnuteľná a ver mi, že raz si ju zopakujeme." žmurkol na mňa. Ale celé to znelo skôr ako vyhrážka než ako spomienka na nejaký úžasný okamih zo života.
Až ma striaslo.
Napokon, neviem o čo mu ide, alebo nejde, ale vážne ma chytá panika.
Zaklapla som notebook, lebo Lenn ma hladkal po chrbte a mal chuť sa túliť.
"Navarila si úžasne." šepkal mi do ucha. "Celý čas som sa oblizoval a mama tiež nemala slov. A otec uznal že si navarila super, ale nechcel to povedať pred mamou, lebo tá by bola schopná podať žiadosť o rozvod." usmial sa.
Otočila som sa k nemu chrbtom a on sa prisunul bližšie. Preplietli sme si prsty a on ma bozkával na krk.
"Nesranduj. Veď to bolo totálne fiasko. Tvoja matka si naschvál vykydla polievku na svoj nový kostým, aby ma mohla očierniť, že som to urobila ja, potom mi povedala že je polievka studená, napriek tomu, že v skutočnosti bola takmer vriaca, veď preto, keď som jej ponúkla, že jej ju ohrejem, tak odmietla. Napokon, keď sme sa dostali k číne, tak ryža bola rozvarená, hoci ja si myslím, že nebola. A mäso vraj bola príliš pikantné hoci Richie predtým jasne povedal, že nie je.
No hej a tá zrážka, ako ho vlastne vypoklonkovali z nášho bytu, ktorý sme zaplatili presne pol na pol, akože sorry ale používať v jeho prípade narážky ako "otvorím okno, nie je vám teplo?" a podobne....to mi prišlo akoby mali päť rokov a nie päťdesiat." vzdychla som a on ma hladkal rukou po brušku.
"Neboj sa, oni si zvyknú. Akurát doteraz sme žili v príliš uzavretom svete." prevrátila som oči. Nemohol to vidieť a to bolo dobre. Vždy sme sa na tom pohádali. Ten ich uzavretý svet bol čistou výhovorkou. Preto si na mňa ťažko zvykali, preto nevedeli pochopiť, že ich syn môže milovať dievča liečené kvôli psychickým problémom. A kamaráta gaya prežívajú veľmi ťažko.
"V jednom mala tvoja mama pravdu. Žijeme v neustálom chaose. Všade sa povaľujú skriptá, papiere, zošity, ceruzky, káble, tvoje tenisky a pracovné uniformy a moje novinové výstrižky, knihy a tie nemožné šaty z tej nemožnej roboty." vzdychla som si. Fakt, že pracujem ako čašníčka v maličkej kaviarni štyrikrát do týždňa v úžasných ružových minišatách a bielej zásterke, spolu s vysokými nadkolienkami a čiernymi číňanmi pôsobí dojmom, akoby som tam natáčala porno film.
Ako nemôžem povedať, že sa mi nehodia tie peniaze, čo dostanem ako extra prepitné, ale lepšie by bolo, keby si zákazníci odpustili nejaké to plesnutie po zadku a strkanie peňazí za gumu nadkolienok.
"Ale nám to vyhovuje a vieme kde čo máme. Netráp sa, užívaj si." hladil ma na prsiach a vedela som o čo mu ide.
"Niekedy rozmýšľam, že či keď raz budeme mať deti, či bude pre nich takéto prostredie dobré. Budem musieť oveľa viac upratovať a tvoja mama, možno sa s tým nikdy nezmieri." stiahol ruku, naklonil sa nado mňa, aby mi videl do očí a potom povedal:
"Zopakuj tú porvú vetu ešte raz."
"Niekedy rozmýšľam, že či keď raz budeme mať deti,....."
"Fakt nad tým rozmýšľaš? Chcela by si mať so mnou deti?" usmieval sa od ucha k uchu. Takého šťastného som ho nevidela asi od chvíle, keď som sa prebrala v nemocnici po tom, čo som sa skoro predávkovala.
"Mhm.....je to logické...z psychologického hľadiska sa vo mne práve teraz rozvíja materinský cit." usmiala som sa a pritúlila som sa k nemu.
V tej chvíli zhasol svetlo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár