Drahá Catherine!
Jeseň som vždy považovala za nádherné ročné obdobie...veď vieš, listy sa sfarbia mnohorakými farbami, potom opadnú... A potom sme ich u našich hodinu zhrabávali na kopy aby sme sa do nich mohli hádzať... Koľko zábavy sme si pri tom užili...
Teraz rozmýšľam, či by som sa ti vôbec prihovorila, keby som vedela ako to dopadne. Oh dokážem si predstaviť, ako by si sa tvárila, keby si si tieto riadky prečítala. A potom by si mi položila tú otázku: "Naozaj si myslíš, že by niečo bolo inak? Bol to predsa osud! A ten si stále nájde cestu!"
Ja viem, ty si stále verila, že sme sa stretli kvôli osudu... No ja nie som taká fatalistka.... Ale verím, že ak by som ťa vtedy v tej kaviarni nebola oslovila ja, oslovila by si ty mňa... Do teraz nemôžem uveriť, že si tam chodila tak dlho len preto, že si zbierala odvahu... Ale veď, čo si budeme navrávať...ja tiež... Asi sme si vždy boli podobnejšie ako sa na prvý pohľad zdalo.... Ah....zasa odbočujem od témy, príliš sa ponáram do svojich myšlienok, do svojich úvah a potom moje listy nedávajú zmysel...
Takže je tá jeseň... A mňa konečne pustili... Áno, z toho otrasného miesta, kde som musela brať lieky a obmedzovali mi pohyb... Asi to robili pre moje dobro... Dlho som ťa nevidela... to bude tým, že ma vyhlásili za vyliečenú....aj liekov už beriem menej... Snažíme sa s doktorkou o to, aby som nemusela brať žiadne... no stále mám aj AD aj tie na spanie... ale už bývam sama. Vo svojom byte... Mama ma chodí pozrieť každý druhý deň, či som v poriadku, či sa zase neutápam v sebaľútosti...
Do práce nastupujem v pondelok... Šéfredaktorka povedala, že čítala moje zápisky z....no vieš..... Vraj mi založí rubriku... má to byť niečo v súvislosti s osvetou o psychickom zdraví, alebo čo ja viem čo... Mne hlavne odľahlo, že si nemyslí, že som blázon a nechala mi moju prácu... Veď len vďaka tomu, že som si všetko zapisovala, som sa dostala preč z toho väzenia (a teraz nemyslím samotnú budovu, ale svoju vlastnú hlavu)...
Myslím, že tu tento list ukončím. Aj tak, keď ti ho budem čítať, pridám ešte asi tisíc ďalších vecí... Už len jednu vec... toto je posledný... Pustili ma Cath...a moja doktorka vraví, že sa musím začleniť do spoločnosti tak ako predtým, že ti nemôžem stále písať a čítať listy...
Dávaj na seba pozor, tam kde si...
Lane
Nie je to nutné, ale keď Vám to nedáva zmysel, alebo ste zmätení, skúste si prečítať aj toto: » birdz.sk/kajs/blog/na-zl...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
12. 1.januára 2022 20:09
ja ze to je real
Napíš svoj komentár