Snažíš sa zabudnúť, ísť ďalej,
nezaťažovať sa minulosťou,
žiť prítomnosťou.
Tváriš sa, že som ti ublížila,
keď som sa pomaly z tvojej spálne vyplazila.
Pod rúškom noci som odišla z tvojho života,
tak ako som prišla.
Ticho.
Nepozorovane.
Sama.
Nedá sa ujsť.
Všetci platíme dane,
ak pochybíme.
Nedá sa ujsť.
Plačem po tichu do vankúša,
každý kto sa do môjho srdca dostať skúša,
stojí vonku
a mokne v daždi.
Nedá sa ujsť.
Bola to moja pomsta, čo mi mala priniesť šťastie.
Lenže to na stromoch nerastie.
Pocítil si moju bolesť
na svojom obnaženom srdci.
Teraz už vieš v čom to je?
Prečo každý za lásku bojuje?
Nedá sa ujsť.
Pred samotou neujdeš.
Ja som si zvykla,
ty si zvykneš tiež.
Spolu a predsa každý zvlášť.
Tak žiť naveky budeme.
Až pokým na seba nezabudneme.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
georg21
6. 2.febuára 2014 15:20
sú veci, ktoré vzťahom ubližujú. je to o tom naučiť sa tie veci ovládať, správne používať. i na to máme život... láska nikdy nezanikne.
Napíš svoj komentár