O tom, že LÁSKA je CHYBA v programe

Nie, nejde o Matkinovu knihu, ako by sa mohlo podľa nadpisu zdať.

Včera večer som v niektorej pesničke začula, že láska je zhoda náhod. Alebo čosi v tom zmysle.
Zastávam názor, že náhody neexistujú a preto by som ešte pred pár dňami túto vetu brala ako čistý nezmysel, alebo jednoducho iba ako text pesničky.

Ale teraz keď sa nad tým tak zamyslím....stále si myslím, že všetko sa deje z nejakého dôvodu.


Láska je strašná sviňa keď sa to tak vezme...naťahuje vás, naťahuje a potom príde....a keby prišla a držala sa jedného človeka bolo by to fajn, ale keď náhodou so sebou donesie rovno dvoch.
A keby že aspoň dvoch chlapcov, tak budem kašľať na to, že budem pre jedného sviňa...ale čo mám teraz robiť? všetci vedia, čo by bolo správne, ale ja nechcem zrušiť kontakt....

Nie, ženy to majú ťažké. Väčšinou chcú vychádzať s každým rovnako dobre....
Prišlo by mi ľahšie bojovať o niekoho, ak by sme boli dve....ale neviem čo mám robiť, ak som sama.....a mám si vybrať z dvoch.

Náhodou som sa dostala do tejto situácie a nikto ju nemohol predvídať. Nikto.

Až teraz som si uvedomila, že vlastne keď som bola pol roka sama a želala som si niekoho nájsť, žmurkala som na chlapcov a bola som sama sebou, bola som spokojná.

Ja. To je hlasný smiech, to, že hlasno hovorím, viera v Boha a slušné vyjadrovanie sa podľa zásad slovenčiny. Viera, že všetko dobre skončí a že hoci nie som práve romantická princezná, tak aj ja mám nárok na svoj happy end. Veľa smiechu a málo sĺz, nekonečné chvíle trávené s kamarátkami posudzovaním kto ako vyzerá a pozeraním filmov, na ktorých sme sa smiali, hoci sme sa mali báť.
Nekonečné nápady na písanie a chuť písať od rána do večera, že mi niekedy ani limit na Birdzi nestačil.
Nie som svätá, ale všetci robíme chyby.

Chcem byť sama sebou...ale jeden ma chce zmeniť. A druhého by chcelo zmeniť okolie.

Klamem mame. Dlho som neklamala. nemala som dôvod. Občas som jej niečo nepovedala, ale nikdy som jej otvorene neklamala.

Láska je chyba v programe. Mení ľudí. Niektorých k lepšiemu a mňa pomaly asi k horšiemu. Menej sa smejem, menej rozprávam. Nemám chuť písať a mám chuť plakať.
Zmenila som sa a viem, že chcem byť znova taká ako predtým. Ale časom sa meníme. Všetci, dozrievame.
Stretávame ľudí a každý, koho stretneme nás nejakým spôsobom poznačí. Aj keby som chcela, zrejme nikdy nezabudnem....a to bude môj veľký problém....pretože aj keď mám pocit, že neviem čo robiť, môj rozum mi to dáva jasne najavo.
Láska, k druhému adeptovi je bez perspektívy a priniesla by mi iba trápenie.

ženy majú vraj masochistické sklony.....asi to tak bude. Sama sa trápim, hoci veľmi dobre viem, čo by bolo správne aby sa to páčilo mojej rodine aj okolitému svetu. Ale čo keď už nechcem robiť rozhodnutia iba preto, lebo sa páčia všetkým okolo mňa? Čo keď urobím rozhodnutie, pre ktoré ma všetci odsúdia?

Láska je chyba v programe....a možno iba nakoniec....
..nevravím ľuďom svoje problémy. Väčšinou. 20% z nich to nezaujíma a 80% je rado, že ich mám.
Nedávam sem svoje výlevy nejako často....ale.....neviem je mi o niečo lepšie.

A ak ste si to prečítali až do konca, skúste sa zamyslieť nad svojimi rozhodnutiami. Či ste všetky urobili tak, že ste s nimi spokojní, alebo len tak, aby bolo spokojné vaše okolie.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

14 komentov k blogu