Zastavila prvého človeka, ktorého videla fajčiť a popýtala si jednu.
S rozmazanou maskarou musela vyzerať strašidelne a ten človek jej cigaretu dal.
Poťahovala, no jej to nepomáhalo. Zahasila napoly nedofajčenú cigaretu. Skryla si tvár do dlaní a plakala.
"Sofi?" ozval sa známy hlas pri jej uchu.
Zdvihla uslzenú tvár, špinavú od maskary. Stál tam. Pred ňou. Podával jej vreckovku. Bol úžasný ako vždy. Tmavovlasý, rovnako modrooký ako ona, s výraznými lícnymi kosťami a miernym strniskom.
Koľkokrát snívala o takejto chvíli? Koľkokrát si želala, aby si ju konečne všimol?
"Choď preč! Zmizni! Juro, prosím ťa." plakala a nechcela aby ju takú videl. Nepeknú, červenú od plaču.
"Nemôžem ťa nechať samu. Nie v takomto stave. Čo sa stalo?" opýtal sa.
Nikdy predtým sa nerozprávali. Myslela si, že pre neho je vzduch. Myslela si, že ani nepozná jej meno, no poznal ho. Chodili spolu do triedy tri roky a ani raz jej nevenoval pozornosť. A pritom jej sa tak páčil. myslela na neho každý večer a túžila po tom, aby sa niečo zmenilo.
"Nie je to tvoja starosť." odbila ho.
"Uľaví sa ti." povedal a pohladil ju po chrbte.
"Zomrel. Môj maličký braček zomrel." zavzlykala a prišiel ďalší nával ľútosti.
Vedel, že mala brata, vedel, že jej brat má leukémiu, všetko vedel. Zistil si to. Chcel ju. Páčila sa mu. No nikdy nenabral odvahu osloviť ju. Vždy bola v centre pozornosti, vždy bolo okolo nej plno dievčat aj chlapcov. Bál sa, že by ho vysmiala. Veď on ledva prechádzal a ona excelovala. Nehodili sa k sebe. To si vždy vravel, aby ospravedlnil svoju zbabelosť.
"Mal len osem rokov. Lekári vraveli, že to bude dobré, že ho z toho dostanú. Prečo klamali? Prečo mi nepovedali pravdu? Prečo zomrel? Čo je toto za svet?" plakala a medzi vzlyky rozprávala. počúval ju. Vedel, že nič iné jej nepomôže. Iba vyplakať sa. To jediné jej mohlo pomôcť a tak ju počúval.
Keď plač ustal, oprela si hlavu o jeho plece. Všetky ďalšie slová boli zbytočné. V jej duši panoval smútok, ale akési vedomie, že je tu pre ňu, že pri nej sedel, že ju počúval.
Povedala mu o svojich citoch a on jej povedal o svojich. Bola to náhoda, čo ich spojila a možno to bol osud. Jeden pre druhého sa stali svetom a teraz sú obaja šťastní.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár