Táborová láska...

Bola som v tábore... Robila som tam animátorku... Keď som tam šla, mala som pocit, že mi bude veľmi chýbať Jakub. Môj najdrahší chalan. No len čo som uvidela vedúceho Petra. Hneď sa všetko zmenilo. Cítila som, že ho chcem... Že musím byť s ním... Tak som sa teda pustila do boja. Odzačiatku som však vedela, že má priateľku. Taktiež njednu veedúcu z tábora, bolo vážne fajn, dobre som si s ňou rozumela. Nechcela som sa vŕtať v jej a Peťovej láske... Ale moja túžba po ňom bola silnejšia. Bola som s ním kde sa dalo... A bolo to fajn... A myslím, že aj on to považoval za fajn... Bol však odo mňa o 5 rokov starší, tak sa mi zas nezdalo, že by mohol cítiť to, čo ja. A mal priateľku. Ale aj ja som mala chalana!!!
S Petrom som prežila veľa krásnych chvíľ... A som veľmi rada, že som ho stretla, aj keď som nehorázne sklamaná, že ho už nikdy neuvidím...
Tancovala som s ním táborový tanec a tiež som s ním strávila celú rozlúčkovú diskotéku. No keď sa tá skončila, na druhý deň som sa prebudila, naposledy ho objala a odvtedy som ho nevidela. A už ho zrejme ani nikdy neuvidím... Nikdy viac nebudem ráno vstávať s predstavou, že deň strávim s ním... Ale som vďačná, že som ho spoznala. Doteraz si s ním píšem a je to fajn, aj keď to nie je, ako keď sme bývali spolu.

A nakoniec by som sa len chcela ospravedlniť jeho priateľke, za to, čo som jej spravila... Dúfam, že vám váš vzťah ešte dlho vydrží. Stráž si Petra, lebo on je naozaj výnimočný... Držím vám palce...

A ešte dúfam, že ja si uvedomím, že stále ľúbim Jakuba a to s Petrom bol len krátkodobý výpadok môjho myslenia....

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu