Od nedele mi proste "ide". Ako fakt. V nedeľu som myslela, že umieram. Nežartujem, fakt. Pocit, ako keby mi do hlavy pichali tisíc rozhorúčených čepelí. Príjemné, čo si budeme hovoriť. Na pohotovosti ma rozosmiali diagnózou "niečo medzi mononukleózou a mumsom". Áno milí lekári, ste fakt odborníci.
Pondelok o nič lepšie. Teda, namiesto čepelí som mala v hlave kolotoč. Celkom fajn, len som chodila štýlom "mám v sebe 5 promile, vyhýbajte sa mi prosím". Luxusný tlak 99/69. Ale konečne som sa dokázala napiť bez toho, aby som to hneď vyblinkala von. Dnešok pohoda. Od 6 na nohách, pretože "musímš ísť na odber krvi drahá". Áno, milované ihly, milovaná krv, nemôžem sa dočkať. Rozklepaná vojdem do ordinácie, milá, údajne vysokoškolsky vzdelaná sestrička mi narve tu ihlu do žily a ťahá rubínovú tekutinu. Nie, jej nestačí 5 ml, ona mi vezme rovno 10. A čo sa jej nezmestí do dvoch skúmaviek vyhodí. Veď ja mám tej krvi dooosť slečna, kľudne zahadzujte. Po tomto pre mňa hororovom zážitku sa rozhodne opäť mi odmerať tlak. Neviem, či si myslela, že mi ho týmto zvýši, ale myslím že čísla 92/59 ju presvedčili o tom, že som fakt taká cintľavá, čo sa týchto vecí týka. Ešte, že mi ranku po pichnutí prelepila. Milá. Ruka ma bolí počas celej 35 minútovej cesty domov. A aby mi toho málo nebolo, do druhej ruky ma sekne včela. Veď ja zdržííím. Keď som prežila ihly, jedno žihadlo ma nezdolá. Alebo možno aj áno, keďže som alergická.
Z posledného sa domeliem domov, prvá vec čo ma napadne je šľahnúť si ditiaden a hodiť sa do perín. Zobúdzam sa o 7 hodín neskôr, Slnko pomaly zapadá a ja sa pousmievam nad plodne využitým dňom. Aj keď je to zjavne stále len účinok tabletky.
Zrazu pociťujem neskutočnú chuť to niekam napísať. Tak prečo hneď nestvoriť blog? A prečo nie práve takýto? Voila, páči sa.
BTW: Ospravedlňujem sa, ak prečítanie považujete za stratu času. Ale vážne, berte na vedomie, že to písal človek pod vplyvom oblbováku...peace out...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár