Mne to príde, akoby som tu ani nebol.
V hlave si prehrávam okamihy, v ktorých som bol šťastný. Počúvam hudbu, ktorá vždy zahnala emácke myšlienky, rozprávam sa s ľuďmi, ktorých mám rád. Ale necítim pri tom nič, ako predtým.
Vôbec. Žiadny. Skurvený. Pocit.
Veľa ľudí by so mnou teraz súhlasilo. Som tu na nič. Škoda, že to si uvedomím len vtedy, keď nič necítim. Dokonca teraz ani neobdivujem sám seba. Zvláštne.
Kurva zvláštne.
Lebo nič nieje tak, ako obyčajne. Nič nieje tak, akoby malo.
Tak chcem zmiznúť.
A viem, že všetko by ostalo bez povšimnutia.
A viem, že všetko by bolo krajšie ... bezo mňa.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
zajkousko
28. 1.januára 2012 23:48
hm, moc smutné .......filip
2
nič nieje také, aké by malo. nikam to nesmeruje. prečo by aj malo? lebo to tak chcem?
3
@doyouhearme takto.. odkedy som to napísal, viem, že som si za to mohol sám, lebo keď človek chce, môže byť šťastný. len pre to, lebo chce. urobí si sám podmienky, aby mohol byť. lebo to ide. tešiť sa aj z najmenšieho.
5
@doyouhearme ja som sa proste len naučil byť v prítomnosti správnych ľudí v správnom čase a v každom momente vyzdvihnúť aj tie najmenšie kraviny. keď už nič, tak že svieti slnko, počúvam skvelú hudbu... všetko pozitívne dokopy a je toho veľa
6
tak to je fajn. len asi potrebujem viac času. aby som pochopila, aké mám šťastie
Mílujem sa vyjadrovať sentimentálne
Mílujem sa vyjadrovať sentimentálne
Napíš svoj komentár