Jak to niečo končí a nič nezačína

Vypálil som z oboch hlavní zároveň a preniesol som sa parakotúľom za popolnice , v opasku mi ostali dva náboje , horečnate som prebil ,vystrelené nábojnice ma opálili na čele, vystrčil som sa ponad smetné koše prilícil som a vystrelil , dva tiene padli na zem , guľky z odvetnej salvy zabubnovali o plech , kde som stál, no ja som bol už pikosekundu v pohybe , prebehol som za roh , dych mi v pľúcach hrkotal , končeky prstov sa chveli ako v zimnici , svet sa mi pred očami zahmlieval a zároveň zaostroval rýchlosťou blesku. Dýcham , predýchavám, lapem po kyslíku ako topiaci sa to práve som unikol smrti o tú príslovečnú slamku. Dych sa mi zadrhol v hrdle , niečo tu nehralo. Nepočul som žiadne zvuky prenasledovania. Zodvihol som pohľad a pár krokov od seba som uvidel dve postavy. To kurva nie je možné , smejem sa , hystericky sa udrbávam na celú ulicu , zahadzujem pušku , kľakám si môj smiech prerastá do plaču . Periférne registrujem postavy blížiace sa ku mne kláciatim sa krokom. Spomínam na dobu pred siedmimi rokmi , keď to všetko začalo. Mladý ctižiadostivý gymnazista , ktorý si myslel , že mu bude patriť svet , ženy, majetky. Mladý hlupák s jednou nevšednou schopnosťou , darom od nebies predvídať myšlienky protivníka. Spomínam na zážitky so Sabínou , na jej oči , úsmev , smiech , humor. Do žíl sa mi postupne vlieva energia , energia schopná spaľovať svety. Zodvihol som sa na nohy , svet sa mi spomalil , postavy kráčajúce ku mne akoby zapadli do hustej lepkavej hmoty pripominajúcu želatínu , vytrhol som nôž z podpažného puzdra , asfalt na ceste ostal po mojom odraze pokrčený ako kus papiera , sonický tresk zobudil všetky mačky v tejto opustenej troske pripomínajúceho mŕtveho leviatana , to čo ostalo z okien žilinských butikov pri mojom odraze začalo pripomínať diskoguľu dídžeja frčiaceho na éčku , skokom som prekonal postavy pomaly sa otáčajúce ku mne , sek pirueta zdvojený sek na podkolenné šľachy náväznosť sprava doľava a naspäť , odstúpenie . Postavy sa konečne otočili , prsty na spúštiach stuhli ....................

Zvalili sa mi priamo pod nohy , dva špalky krvi a mäsa navlečené v kevlare. Znova dýcham , trasiem sa od smrteľného vyčerpania , pozerám pod nohy na zväčšujúcu sa kaluž krvi. Padám. Tma. Zobudil som sa na svitaní , ranu mi zasypal prach a popol večne padajúci zo spálenej oblohy. Plazím sa po zemi , trasiem sa od zimy a straty krvi ale na perách mi znie krvilačný smiech , už nie som korisť , stal sa zo mňa lovec . Pomstím Sabínu , nebesia a možno uľavím aj svedomiu. S nenávisťou sa dá všetko ...........

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu