Keď že už som dosiahla vhodného veku na to aby som konečne začala byť finančne samostatná rozhodla som si pohľadať nejaké pracovné príležitosti. No nie je to také jednoduché ako sa zdá alebo aspoň mne zdalo. Napísala som zo 40 mailov, rozposlala pár životopisov a na moje veľké sklamanie sa mi ozval len jeden človek aj to nie veľmi nadšený mojim vekom. No ja už som bola celá vytešená, už som premýšľala čo si za ušporené peniažky kúpim a tešila som sa do práce.
Minulý týždeň v piatok som absolvovala pohovor v starej, rozpadnutej rodinnej vilke do ktorej som sa prvý krát bála aj vkročiť. Na moje počudovanie ma privítal mladý pán s priateľským úsmevom a kamarátskym prístupom. No zlý pocit som začala mať už po piatich minútach pohovoru. Dozvedela som sa totiž že budem ponúkať parfémy v obchodných centrách.
Presne to čo som nikdy nechcela robiť, budem presne to dievča ktorými som opovrhovala, presne to dievča od ktorého sa moja mama vždy nechala napáliť. Ale tak práca je práca, peniažky sa zídu, povedala som si a s úsmevom som pretrpela ďalšie dve hodiny pohovoru. Presne tak, DVE HODINY. Kamarát ktorý tam bol so mnou, čakal vonku na lavičke a kým som bola dnu poslal mi pár výhražných sms už mu proste bolo dlho.
Od Chochiho, ako som mala môjmu manažérovi vravieť som dostala prezentáciu ktorú som sa mala do pondelka pred nástupom do práce naučiť. Celý vikend som si teda opakovala : "Dobrý deň pani/pane vy ste odtiaľto alebo z okolia? Nás dnes zaujíma len názor 20 sympatických ľudí na naše parfémy. Parfémy obsahujú 20 % esencií preto na pokožke vydržia 8-12 hodín. Ako som už spomínala nás dnes zaujíma len Váš názor na tieto parfémy vôbec nebude potrebovať peňaženku.
Takto som ich mala ešte 20 minút mojou prezentáciou klamať až sa mi zo samej seba dvíhal žalúdok. Ja som totiž mala byť platená
od počtu PREDANÝCH parfémov.
V pondelok ráno už na mňa prišla totálna depresia z tejto práce. Nechcela som tam ani ísť, zatajiť sa pred ním proste prestať existovať no nakoniec som sa z postele dvihla, upravila sa aby som vyzerala reprezentatívne a vydala sa na hodinovú cestu na Kolibu.
Po príchode ma môj manažér privítal len v spodnom prádle, vraj som prišla skoro a zobudila som ho (prišla som o 5 minút skôr). Bola som tam prvá, čiže som v celom dome bola len ja a on. To už na mňa prišla totálna nervozita a keď sa ma začal vypitovať čo si má obliecť, čo si myslím o jeho vôni a nútil ma aby som mu oňuchala krk to už na mňa bolo priveľa. Sadla som si teda na pohovku, zobrala si svoju prezentáciu a snažila sa trošku sa ju ešte učiť. Keď ma zbadal môj manažér, stuhol a vybehol na mňa či som nemala doma dosť času učiť sa to, vraj tu si to máme len zopakovať a nie učiť sa to, nech okamžite schovám papier.
V tom momente zazvonil zvonček a manažér zbehol dole aby otvoril druhej slečne dvere. Bola to mladá Češka ktorá tam bola dnes tiež prvý deň lenže ona vyzerala že sa nebojí ani len trošičku. Komunikatívna, papuľnatá, veľmi milá slečna ktorá bola nakoniec mojou najväčšou oporou v tento hrozný deň.
U Chochiho doma sme ešte hodinku cvičili prezentácie, dostali sme milión krát vynadané, obe sme mali slzy na krajíčku no prekonali sme sa a už len čakali kedy tento deň skončí. Čakala nás dlhá cesta do petržalského Kauflandu, ktorý mám zhodou okolností pár minút pešo od domu, no ja som sa musela terigať až na Kolibu aby som dostala pred prácou pár krát pekne vynadané.
Moja nočná mora sa začala plniť už cestou v trolejbuse keď si môj manažér ku mne prisadol a začal sa ma vypitovať či mám priateľa, koľko som s ním, či som s ním šťastná, či by som radšej nechcela finančne zabezpečeného mladíka ktorému za týždeň príde nové objednané audi ( samozrejme mal na mysli seba ). Celou cestou som sa radšej pozerala z okna a snažila sa mu odpovedať štýlom hm, no, nie, áno a viac menej ho ignorovať. Keď mi však položil ruku na stehno moja hlava sa k nemu prudko otočila.
Konečne sme vystúpili na Hodžku kde už moje myšlienky začali utekať iným smerom. Keď by som s nimi z autobusu nevystúpila, mohla by som sa odviezť ku kamarátovi, k mame do roboty, schovať sa doma. No všetky tieto myšlienky som rázom zahnala a myslela už len na sľúbené peniažky. Chochi sa so mnou totiž to dohodol že prvý deň môžem byť platená od hodiny. V takomto prípade by som dostala 20 eur.
V Kauflande sme dostali starí, rozpadnutý stánko-vozík na ktorý sme vyložili dva kusy parfémov od každého druhu (aby si ľudia mysleli že máme posledné kusy) a tester ktorý sme mali striekať okoloidúcim na ruky. Chochi si ešte ráno doplnil peňaženku svojimi celoživotnými úsporami, dokopy tam mal asi 570 euro ktoré nezabudol každému zákazníkovi ukázať s formulkou : "Toto všetko sú peniaze našich zákazníkov. Od rána sme predali asi 20 parfémov.
Prvú hodinku som bola ešte entuziastická, s úsmevom som lákala zákazníkov. Asi traja sa chytili no v momente keď som ich pozvala ku stánku, prirútil sa manažér ako veľká voda a poslal ma lákať ďalších. Toto sa mi stalo pár krát, v podstate som nemala šancu predať ani jeden parfém. Po troch hodinách státia na jednom mieste, neustáleho omielania prezentácie a usmievania som toho mala dosť. Od tohto momentu som mala celú prácu na háku. S kamarátkou češkou sme sa postavili opodiaľ a rozprávali sa.
Dozvedela som sa od nej že nás Chochi klamal už na pohovore, každej povedal úplne niečo iné. To už rezignovala aj ona a tak sme odbočili od témy práca. Do Bratislavy vraj prišla kvôli priateľovi s ktorým je už pár rokov a spoznali sa cez online hru na internete. Posledné hodiny práce sme už len prekecali a ohovárali manažéra.
Chochi bol totiž to až tak zúfalý že rozdával svoje telefónne čísla tetám, babičkám, vraj pre dcéry a vnučky. Nezabudol dodať akú ma za jeden deň plnú peňaženku a keďže je firma jeho, sú tieto peniažky už len jeho. Zmienil sa aj o aute na ktoré si vo svojich 30 rokoch robí vodičák. A jeho slizké obťažovanie pokračovalo ďalej. "Kolegyňu" čo s ním robila už tretí deň a mala som pocit že je omnoho šikovnejšia ako on, v podstate predala o pár parfémov viac ako on chytal za prsia a za zadok celú dobu a ona sa len smiala.
O.K keby bol pekný chápem, ja by som to nedokázala zniesť ani vtedy ale ju by som aspoň chápala. No 30 kilový, napoly plešatý, okuliarnatý, zhrbený mužíček nie je príťažlivý ani pre slepého.
Poslednú hodinku som už len kňučala nech skončíme, nech už vypadneme. Mala som totiž na sebe balerínky a moje nohy už odumreli a ja som sa pomaly ale iste chystala hodiť papuľu o zem. To už mi bolo všetko jedno. Pár minút som tam za stánkom aj sedela, nenápadne nech manažéra nenapadne dať mi nejakú prácu. Samozrejme som dosť vysoká na to aby som bola nenápadná a tak som dostala za úlohu lákať zákazníkov znova.
Minútku na to som sa išla napiť a ani neviem kedy a ako sa ku mne manažér prikradol a začal ma hladkať po zadku, po chrbte. To už som vedela že ma už nikdy neuvidí. Vyletela som na neho, čo si to dovoľuje. V tom momente som s touto prácou skončila a kamarátka češka tiež. Zaplatené som samozrejme nedostala, vraj som sa len flákala a nepredala som ani jeden parfém. S debilom sa mi hádať neoplatilo, hnusilo sa mi stáť pri ňom čo i len o sekundu viac a tak som vypálila na zastávku autobusu.
Sľubovaný kamarátsky prístup som v tento deň ani nepostrehla. Človek sa učí z vlastných chýb, ja som sa poučila určite a ak ste múdrejší ako ja, po prečítaní tohto článku vás ani nenapadne ponúkať parfémy v obchodných centrách. "Kolegyni" čo tam robila už tretí deň totiž to z piatich predaných parfémov zarátal len dva. Aby náhodou nezarobila za deň viac ako on. Predsa on je tam ten čo má 3 ročné skúsenosti.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
roxanie
5. 8.augusta 2012 14:28
a preto nikdy nechodim ani nechcem robiť tieto veci, ani ankety, ani nikomu volať po telefóne.. najhoršie práce, kedy sama neznášaš týchto ľudí a ich prácu a musíš ju robbiť a aj tak nedostaneš nič... vďaka za skúsenosti v článku určite to daj prečítať čo najviac ľuďom nech sa nechytia na takéto bludy
2
ďakujem!! Skutočne ti ďakujem za jeden dôvod, prečo by som toto nemala robiť, lebo som takúto prácu ešte nerobila a už ju odsudzujem. Už viem, prečo, aj keď je veľa ľudí, čo ma prehovárajú. Veľa šťastia v hľadaní novej, lepšej práci!
3
vravis petrzalsky kaufland, mam kusok odtial privat, chodim tam obcas ked som v BA, ak ho tam stretnem, nenakopem ho (aj ked by som chcel, vrie mi krv len to citam), ale necham, nech mi nakeca vsetky tie kaleraby a bordel, budem sa akoze strasne zaujimat a potom poviem "dovi, nemam zaujem a mimochodom smrdite zle" ..
ber nabuduce nieco rozumnejsie, z tejto oblasti nikdy nic dobre nie je
ber nabuduce nieco rozumnejsie, z tejto oblasti nikdy nic dobre nie je
4
skoro som na niečo podobné naletela aj ja ale našťastie len skoro.... myslím, že o takúto prácu sa už zrejme nebudem zaujímať....veľa šťastia pri hľadaní práci
5
Toho chlapíka poznám, pomáhal som mu rozbiehať firmu, pridávať na internet inzeráty... Taktiež zlá skúsenosť, no nemyslel som si, že by bol schopný až niečoho takéhoto... Otras
6
moja, robila som tú istú prácu, len na opačnom konci republiky...vydržala som AŽ týždeň..
s tým rozdielom, že môj "šéf" o tých nákupných centrách a hypermarketoch len hovoril, v skutočnosti sme predávali na ulici... pred železničnou a vlakovou stanicou, to bolo ešte ok, i keď len ťažko chápal, že ľudia sa ponáhľajú a nemajú čas na nejaké parfémy...ale úplne najhoršie to bolo pred nemocnicou... to už bolo priveľa, sama som sa hanbila, takto otravovať ľudí, ktorí majú svoje trápenia a doslova žobráčiť, niekoľkokrát som dostala aj pekne vynadané...pracovali sme celý deň, od rána do večera v tých najväčších horúčavách, nezvládala som to už...
vrcholom bolo, keď mi povedal, že mám pracovať 5 dní do týždňa, namiesto dohodnutých štyroch, a pracovný čas od ôsmej do šiestej večera bolo podľa neho nie desať, ale OSEM hodín...to som už povedala zbohom... a bol aj rád, lebo sa vyjadril, že som nedosahovala dobré výsledky, čo mi bolo maximálne ukradnuté, ale keďže som bola platená od hodiny, tak som preňho asi nepredstavovala veľké zisky...takisto sa mu očividne nepáčilo, že som si dovolila otvoriť hubu, každý raz, keď sa mi niečo nepáčilo, takže si tam ponechal radšej sedemnásť-osemnásť ročné baby, ktoré mu na všetko prikyvovali...
a ináč, bol to rovnako nechutný slizký chlapík, s tým rozdielom, že ma neobťažoval, ani nemal nejaké priame narážky... ale keď som prišla oblečená v minisukni, alebo tričku s veľkým výstrihom (pretože vonku bolo 35 stupňov, nie pretože by som chcela zaujať), tak mi "dohadzoval" samých nechutných starých chlapov, ktorí mali riadne blbé narážky,a keď som ich poslala kade ľahšie, tak ma ešte zdrbal, že som mala využiť, že som sa im páčila...
nekomentujem...
s tým rozdielom, že môj "šéf" o tých nákupných centrách a hypermarketoch len hovoril, v skutočnosti sme predávali na ulici... pred železničnou a vlakovou stanicou, to bolo ešte ok, i keď len ťažko chápal, že ľudia sa ponáhľajú a nemajú čas na nejaké parfémy...ale úplne najhoršie to bolo pred nemocnicou... to už bolo priveľa, sama som sa hanbila, takto otravovať ľudí, ktorí majú svoje trápenia a doslova žobráčiť, niekoľkokrát som dostala aj pekne vynadané...pracovali sme celý deň, od rána do večera v tých najväčších horúčavách, nezvládala som to už...
vrcholom bolo, keď mi povedal, že mám pracovať 5 dní do týždňa, namiesto dohodnutých štyroch, a pracovný čas od ôsmej do šiestej večera bolo podľa neho nie desať, ale OSEM hodín...to som už povedala zbohom... a bol aj rád, lebo sa vyjadril, že som nedosahovala dobré výsledky, čo mi bolo maximálne ukradnuté, ale keďže som bola platená od hodiny, tak som preňho asi nepredstavovala veľké zisky...takisto sa mu očividne nepáčilo, že som si dovolila otvoriť hubu, každý raz, keď sa mi niečo nepáčilo, takže si tam ponechal radšej sedemnásť-osemnásť ročné baby, ktoré mu na všetko prikyvovali...
a ináč, bol to rovnako nechutný slizký chlapík, s tým rozdielom, že ma neobťažoval, ani nemal nejaké priame narážky... ale keď som prišla oblečená v minisukni, alebo tričku s veľkým výstrihom (pretože vonku bolo 35 stupňov, nie pretože by som chcela zaujať), tak mi "dohadzoval" samých nechutných starých chlapov, ktorí mali riadne blbé narážky,a keď som ich poslala kade ľahšie, tak ma ešte zdrbal, že som mala využiť, že som sa im páčila...
nekomentujem...
Napíš svoj komentár