konecne som ho nasla...po dlhom case.Uz som tomu ani neverila. Je este mlady, zivot ma pred sebou, tak preco mu nemohol pripravit trosku stastia? Alebo mne? Ked som kupovala kona, mala som na vyber, a ON sa mi hned zapacil, zalubili sme sa n prvy pohlad, bolo to ocividne. Chodil za mnou po celom vybehu, asi som bola jedina osoba ktora mu ukazala co je pohladenie, laskave slovo... Bol mi za to neskutocne vdacny, odprevadil ma az ku vychodu ohrady. A ked som odchadzala, stal, a pozeral na mna.A ja ne neho. Na ten pohlad nikdy nezabudnem..pohlad plny lasky, vdaky,nehy. Ale preco to dopadlo tak ako to dopadlo? Odvtedy som ho nevidela. Niekto ma nahovoril na nieco celkom ine, ale na NEHO som nemohla prestat mysliet. Cely rok , kazdy vecer som sa za neho modlila, aby som ho este niekedy uvidela...A teraz, ked som nasla jeho foto na internete, spolu z inzeratom : na predaj., je to moj koniec. Zufalo ho tuzim vidiet. Ale potom co? zase odlucenie? dalsie by som nezvladla. Moje depresie trvaju, kazdi si mysli ze som blazon trapit sa koli zvieratu... Nechapu ma. A chape ma vobec niekto?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár