S plačúcim dieťaťom v náručí, sedím pri zhorenisku nášho domu. Sama neviem čo mám robiť... Utešujem dieťa a zároveň rozmýšľam nad svetom. Svetom plným sklamania, bolesti, nenaplnenej lásky, "sladkej odplaty"...
S rukami na kolenách, sedím pred televízorom a pozorujem obrázky zo sveta bez vojen, násilia... NIE!!! Nemôžem sa na to pozerať! Ešte aj v dnešných časoch existuje " normálny"svet???Svet bez násilia, vojen...Svet kde nikto nikomu neprekáža, svet s láskou??? Ozaj dnes taký svet niekde existuje??? Alebo je to iba menšie zlo oproti tomuto??? Iba pretvárka? Niečo umelé??
S hlavou v dlaniach sedím pri rozbombardovanom dome. Rozmýšľam či má cenu ešte žiť. Bojovať za slobodu, osobné šťastie?!? Mám-nemám? Mám-nemám? Mám-nemám? Určite mám!!! Stávam a rovnými krokmi smerujem preč. Už nechcem žiť vo väzení. Chcem lietať ako v ták a nikdy byť nezostrelená. Vstávam a o odchádzam preč.
Do menšie zla?!?
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
mica12
16. 5.mája 2008 13:20
to si ty napisala?...pekne..by sa aj skomponovat dalo...
2
ĽUDIA MYSLiTE SI ČO LEN CHCETE...TENTO BLOG SOM NAPÍSALA SAMA...A NIKTO MA PRI ŇOM NEINŠPIROVAL!!!TAK SA STRČTE!!!!!
3
hej hej co sa zlostis? ..vsetci predsa vieme o tvojich kvalitach ..ze si sikovna
Napíš svoj komentár