S hlavou v dlaniach sedím pri rozbombardovanom dome. Cítom sa ako väzeň sveta postavený k múru na odstrel. Už nevládzem, nevládzem ani sedieť. Zaspávam a spánok ma unáša míľovými krokmi preč z tejto krajiny, od plaču, neznesiteľnej bolesti a neuveriteľnej beznádeje.

S plačúcim dieťaťom v náručí, sedím pri zhorenisku nášho domu. Sama neviem čo mám robiť... Utešujem dieťa a zároveň rozmýšľam nad svetom. Svetom plným sklamania, bolesti, nenaplnenej lásky, "sladkej odplaty"...

S rukami na kolenách, sedím pred televízorom a pozorujem obrázky zo sveta bez vojen, násilia... NIE!!! Nemôžem sa na to pozerať! Ešte aj v dnešných časoch existuje " normálny"svet???Svet bez násilia, vojen...Svet kde nikto nikomu neprekáža, svet s láskou??? Ozaj dnes taký svet niekde existuje??? Alebo je to iba menšie zlo oproti tomuto??? Iba pretvárka? Niečo umelé??

S hlavou v dlaniach sedím pri rozbombardovanom dome. Rozmýšľam či má cenu ešte žiť. Bojovať za slobodu, osobné šťastie?!? Mám-nemám? Mám-nemám? Mám-nemám? Určite mám!!! Stávam a rovnými krokmi smerujem preč. Už nechcem žiť vo väzení. Chcem lietať ako v ták a nikdy byť nezostrelená. Vstávam a o odchádzam preč.
Do menšie zla?!?

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
mica12  16. 5. 2008 13:20
to si ty napisala?...pekne..by sa aj skomponovat dalo...
2 
fotka
kamikla  17. 5. 2008 08:33
ĽUDIA MYSLiTE SI ČO LEN CHCETE...TENTO BLOG SOM NAPÍSALA SAMA...A NIKTO MA PRI ŇOM NEINŠPIROVAL!!!TAK SA STRČTE!!!!!
3 
fotka
mica12  18. 5. 2008 18:30
hej hej co sa zlostis? ..vsetci predsa vieme o tvojich kvalitach ..ze si sikovna
4 
fotka
deadlyliving  19. 5. 2008 00:38
hmmm.mne sa zda, ako keby som to uz niekde videl...
Napíš svoj komentár