„Čo vieš o tom čo sa dialo včera?" „Otis, ja si zo včera nepamätám ani kokot.“ zachechtal som sa. „Si si istá, že to nemyslíš len obrazne?“ „Čo!? Ako to myslíš!?“ „Tak, že mám v mobile asi dvadsať fotiek a jedno video toho ako mi ho fajčíš“ „Otis! Ako si mohol?“ „Počkať! Z toho videa jasne vyplýva, že si odo mňa chcela aby som to zaznamenával... Pozri, vieš kde je Beta?“ „Áno“ zosmutnela. „Poznám tam barmana, naleje nám aj suchým. Tak čo keby sme to išli vyriešiť tam?“ „Je pol jednej.“ „Aha, zabudol som si prestaviť hodinky. Takže za hodinu tam.“ „Otis...“ „Ale no...“
„Musím sa ti priznať.“ „K čomu?“ „Chcela som to, aby som sa z toho za triezva nemohla nijako vykrútiť.“ „A to si mi včera rozprávala, ako sa bojíš, že ti zachutia kokoty.“ „Nenadávaj! Nie teraz!“ Vzala mi ruku z pomedzi svojich nôh. „Vraj si taká socka kvôli nejakej ženskej.“ „To je skoro každá socka.“ „Ja len... Že si vlastne miloval, až si sa z toho zbláznil. Príde mi to krásne.“ Priložila mi ruku na líce. Voňala po piňa coláde „Ty to nechápeš. Ja som sa rozhodol zblázniť životu na truc. Nie je v tom žiadna romantika, len daromnosť, detinskosť a zúfalstvo.“ „Čo vlastne robí teraz?“ „Chlastá, fajčí, miluje sa.“ Zobrala si ruku k ústam aby si medzi pery vnorila ukazovák s prostredníkom. Obehla ich jazykom, vytiahla a ruku vložila opäť medzi nohy. „Miloval si ju?“ „Myslím že stále...“ „Vieš, že je to pre mňa prvýkrát“ Vlastne som mal z panien tak trochu strach. Prvá v mojom živote sa mi po tom ako som ju urobil prstami v posteli rozplakala a do druhej som ledva strčil aj ten prst. „Snaž sa, akoby som bola ňou“ „Snaž sa?To som sa pri nej nikdy nemusel“
Vytiahol som si ju k sebe a "klačiac si ju otočil chrbtom. Zahryznutý do jej ramena, držiac v ruke jej ňadro, som tou druhou pokračoval v načatej práci. Počastoval som ju bozkami na chrbát, keď ku mne začala stáčať hlavu. Chcela bozk, no nedoprial som jej ho hneď. Hľadel som len do očí a chytal do úst vzdychy, ktoré zo seba nepravidelne vypúšťala. V tejto polohe naberie ženské telo zvláštne dokonalé tvary. Prsia aj zadok sú vypnuté, ako najväčšie tromfy tohto pokolenia, brucho mierne stiahnuté a vlasy miesto toho, aby sa len povaľovali po vankúši naraz pôsobia ako tá skrútená mašľa na vianočných darčekoch. Dostavajú sa do úst, šteklia na nose...
Dvíhala do vzduchu ruku, na ktorej mala priviazanú arafatku, ktorou bola ešte pred chvíľou spútaná. „Môžem si ju nechať?“ „Pre mňa za mňa.” „Myslíš, že by z nás mohlo byť niečo viac?“ „Možno tak v inom živote.“ „Si zlatý. Snažíš sa byť hajzlom, ale veľmi ti to nejde. Ale aby si do budúcna vedel, ja si na teba trúfam.“ „Pche.“ Obliekla sa a odišla z izby „Trúba musím za tebou zavrieť!“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár