Praskajú prázdne kosti
a ruka
len márne krídla hľadá
nuž tak sa k vlastnej neradosti
premieňam z vtáka v hada
a miesto nebies namodravých
či výšok korún stromov
počítam cestou steblá trávy
a v zemi hľadám domov

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
piotra  1. 11. 2014 18:50
úplne by som čakala, že text tohoto rázu na mňa bude pôsobiť strašne pateticky, ale nie, tento nie, a fakt to musím takto nahlas oceniť.
2 
fotka
karlotiskot  2. 11. 2014 17:53
@piotra To rád počujem že ti to tak vyznieva a vďaka za hlasné ocenenie
Ono je to skôr taký znúdzepatetizmus. Nech aspoň o kúsok opeknejú tie ponuré myšlienky čo sa pôvodne derú z hlavy na papier.
Napíš svoj komentár