Je jedno, čo si šomrú hviezdy,
je jedno, za čím plače Zem
A mne sa v zvláštnych spevoch prázdna
prepletá v dlaniach s tvojím
tieň

Jedno už vidia naše oči
a v jednom tempe znie nám tep
a jeden smútok ženú žily
ústami
slovom
ústim viet

Prečo je smutné vždy tak krásne
a jeden slák je viac než chór,
pre slzu, ktorá tenkým tokom
steká z tých chladných temných hôr

Zuní tam, kde sa zľahka stráca
i to, čo dávno jedno je,
a keď raz nič si jedno vezme,
ozve sa nami dvoma v tme

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár