Trpím krajnou formou mizantropie. Neznášam ľudí. Neznášam svojich rodičov, kamarátov, priateľov, milenky a samozrejme seba samého. Niežeby som chcel každého zniesť zo sveta, nech si tu žijú, ale neviem vystáť ich spoločnosť, rovnako ako samotu v ktorej mi neostáva nič iné len rozjímať sám so sebou.
Moje pravé ja totiž myslí na kraviny. "Čo si to včera zas vyvádzal? Kde si minul prachy? Kto všetko ťa videl?" bez prestania mi znie v hlave. "Je mi to u riti! Ty si mi u riti, prachy sú mi u riti a tí čo ma videli sú mi u riti ostopiču nadovšetko !".
Niekedy mám pocit, že zo mňa ostala len kôpka ľútosti a hnevu. Jediný liek, ktorý na to všetko existuje je chlast. Napijem sa a odrazu som družný milovník s podrezaným jazykom, ktorý je v spoločnosti stredobodom pozornosti.
Myslím, že sa to všetko úplne posralo pri Eve. Bola jednou z mála s ktorou som vydržal aj bez toho, aby sme boli v kuse na hadry.
"Milujem ťa Eva" "Aj ja teba" "Vieš, mám pocit, že len my dvaja vieme, čo je to skutočná láska." Možno som mal pravdu, ale nie vtedy. Prestal som kvôli nej úplne piť, našiel si prácu a na prekvapenie pani domácej, začal poctivo platiť nájom. ona chodila cez týždeň do Bratislavy robiť recepčnú v jednom z hotelov. Každým víkendom to však šlo dole kopcom a po čase už v niektoré víkendy vôbec nechodila za mnou.
Vraj majú veľa práce, akcie, musí si tam niečo dovybavovať a podobne. Bolo to ako pád v neočakávanú hĺbku. Vedel som že si našla milenca, že ju tam niekde šuká a ona mu pritom hovorí ako miluje jeho dotyky, to ako jej ho tam vráža, ako ho strašne ľúbi. Presne ako mne.
Najprv mi ju nahrádzala fľaša cez osamelé víkendy, neskôr aj cez týždeň. V práci som mal už poslednú šancu, no kašlal som na to. Zobral som sa prvým vlakom za ňou.
Na hotely nebola, vraj je v nejakom tanečnom klube. Keď som tam vošiel, mala na sebe šaty, ktoré som jej kúpil, sedela na stehnách vysokého blonďáka s takým tým americkým ksichtom, s pičou na brade a dokonale tvarovanými lícnymi kosťami. Držala ho za ten vymrdaný ksicht rukou, na ktorej sa jej ligotal snubný prsteň.

 Blog
Komentuj
 fotka
wildrosen  13. 7. 2012 17:42
Drsná realita
 fotka
perfebshar  17. 7. 2012 18:32
Jedno z najlepších vecí, aké som čítala poslednú dobu, v niečom mi to pripadalo, akoby som to písala ja, hlavne to o tej nenávisti, skvelé!
Napíš svoj komentár