Mám chuť sa postaviť na nohy, ale je mi z toho blbo. Je to ako priznať si, že všetko v mojom živote bola vlastne chyba. Naozaj si to priznať a nie len slepo horekovať, zapíjajúc šomranie bielym vínom. Podpísať to na papieri a nechať si vystaviť od života paragon.
Tvoj nos bol na dosah toho môjho a v tme na mňa hľadel pár obrovských farebných goráliek. Na chvíľu sa dotkli a ja som zas zacítil prirodzenú vôňu pokožky, víno, smrť a zatvorené brány. Prišli bozky, sladšie ako kedykoľvek predtým. Asi v nich chýbalo z trpkosti túžby... A potom si to vyslovila nahlas a ja som stiahol všetko čo z vína ostalo. Precitol som až neskôr, v úplnej tme, uprostred kolotoča vášne. Zas mi raz na chrbte zavadzali tvoje vlasy. Zas som si spomenul na to, ako sa ťa dotýkať. Končeky prstov ťa neskôr zobudili a nakoniec priviedli do kŕčov, v ktorých ťa tak rád vidím. „To bolo krásne.“.
Maj si lepších milencov, zabezpečenejších partnerov, alebo charizmatickejšie známosti, no nikto sa ťa už nebude dotýkať tak ako ja.
Teraz mi zostala len bolesť v kĺboch, tak ako vtedy, hanba a ten blbý pocit, že sme sa videli naposledy. Aj to čo ti po mne ostalo mi len po niekom pošleš a ja sa možno o pár rokov dozviem, ako sa ti narodilo dieťa, aby mi mohlo prasknúť srdce, nech už by som bol v tej chvíli aj najšťastnejším človekom na svete...
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
acvd43xa7w
4. 11.novembra 2012 14:47
idiot
3
@matwejo preco? normalny komentar. okomentovala som jeho spravanie. ze tuto pan sa zachoval ako idiot. co je na tom?
7
@acvd43xa7w Tak o 180 dufam Normalny vztah, normalna praca, vlastny podnajom a 7 mačiek A ty ako odtedy? Kam si sa posunula?
Napíš svoj komentár