Bol tak ľahký a nehybnosť sa zdala byť najväčším darom toho okamihu. Ako inak by si ju mohol lepšie vychutnať? Hľadel na dve žiariace oči v bezvýraznej tvári. Hladil ju pohľadom prechádzajúc od čela k lícam, po citlivom krku. V očiach sa jej odrážali zachvenia pomyselných dotykov, aj keď telo ostávalo pevné ako maľba. Prešiel očami k pleciam a k prsiam, obmývaným tenkou látkou. Položil jej pohľad na srdce a chcel do neho vnoriť to, čo dokázala vnoriť ona do toho jeho.
Pohla sa vpred, no stisk, ktorý predtým cítil, v ničom nepovolil. Jej tvár sa pomaly nakláňala nad tú jeho. Vlasy sa stretli s jeho telom a príjemne spočinuli na tvári.
Špúlila pery a ich nosy boli takmer na dotyk. Dva pramienky vlasov sa zošuchli pozdĺž jeho očí. Skĺzli po vrchu líc a popod uši.
Boli studené.
Studené a vlhké.
Tečúce.
Ich prúd naberal nepatrne na sile a pod jeho hlavou sa začal rozlievať ich chlad.
Stvrdli. Tvrdlo všetko od jeho zátylku, dole šijou, chrbticou, až po päty. Tvrdosť sa rozlievala všade naokolo a brala so sebou všetko teplo, ktoré ho donedávna tak jemne obmývalo. Vyrástli okolo neho špinavé a chladné steny a pomaly si uvedomil, že tvrdé lôžko na ktorom ležal je pokryté studeným igelitom. Mizla. Pomaly mizla spred jeho očí. Nestihne mu ani dať vytúžený bozk. Na jeho pery dopadne len chlad z pocitu jej straty.
Dlhý nádych znenazdajky zastavil. Pokúsil sa vstať, no jeho vnútro bolo zaliate betónom. Drsné remene držali jeho zápästia, zatiaľ čo chladný kus ocele obopínal jeho panvu...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár