Uvedomujem si v čo som sa zmenil. V čo sa zmenil naivný milujúci človek. Tá záležitosť s perom... Už je preč. Zabil som ním niekoho, kto to celé odhalil. Nebolo to ťažké, stačilo mu to vtisnúť do pokožky. Moje váhy sa prevrátili, no aj keď ma cez deň stále netrápia žiadne výčitky, dokonca si svoj “stav“ užívam, noc to všetko zmení. Cítim strach, vrátilo sa mi svedomie, aspoň že slzy ostali v zabudnutí... Bol som navštíviť onú uličku. Nebolo v nej ani lampy, ani dverí. No na zemi stále ležalo zvlečené haori. Vzal som si ho a na jeho miesto položil pero. Ráno som ho už našťastie nenašiel. Myslím, že si ho vzala naspäť. Môjmu nočnému ja totiž bolo na nič. Nedalo sa cezeň prinútiť samého seba k ničomu. K prezretiu, zabudnutiu, samovražde...
Môj dom obchádzalo zvláštne svetlo. Spočiatku vždy zmizlo, keď som sa naň skúšal pozrieť z otvoreného okna, no v jednej daždivej noci, keď všetky hviezdy zmizli, naskytol sa mi pohľad na toho, kto ho celý čas drží v rukách. Bola to ona. Obraz z mojej hlavy, zrazu stojaci v priestore, pred mojím domom. Zobral som ju dnu. Vyzerala presne ako naposledy, len lampáš v jej rukách poukazoval na zmenu. Lampáš na ktorom bolo moje meno.
Milovali sme sa a nie len v tú noc. Chcel som to zastaviť. Kvôli tomu chladu, ktorý z nej išiel. Kvôli príbehu, ktorý som našiel na vnútornej strane haori. Botan dōrō...
Príbeh o mužovy, ktorého chodil navštevovať duch mŕtvej ženy a on po nociach súložil v tme s kostrou bez toho aby si to uvedomil. Koniec, ktorý ho čakal bol aj mojím koncom. Ona bola to NIEČO, čo mi prišlo všetko vziať. Nešla však po peniazoch, brala mi vlastnú vôľu a to telom mojej drahej, osvetľujúcej si cestu k domu mojou dušou. Podmanila si ma a ja som vedel, že nepomôžu žiadne ďalšie kliatby aby odvrátili to že raz za ňou v túžbe vybehnem do tmy, aby zo mňa ráno našli iba ohlodané kosti.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár