Onibaba (Oni- druh yōkai*, medzi ktorých sa radia trolovia, ľudožrúti, diabli a démoni; baba-stará žena/čarodejnica) je legenda, za ktorou sa stráca viacero príbehov a autori sa jej radi chytajú, pretvárajú ju, alebo ju zakomponovávajú do svojich diel.
Možno najpôvodnejší príbeh však znie takto:
V jednej vplyvnej rodine sa narodilo dievčatko. Bolo zdravé a šťastné, no bohužiaľ pre rodičov nemé. Tento fakt ich veľmi trápil a volali k nej doktorov z celého okolia, aby ju vyliečili. To však nebolo možné a tak sa o to pokúšali skrz rôznych liečiteľov a veštcov. Jeden z nich im povedal, že dievčatko môže vyliečiť jedine pečeň vybraná z plodu inej ženy.
Lenže odkiaľ plod vziať? Na túto úlohu sa podujala pestúnka dieťaťa, ktorá ho mala veľmi rada. Nechala doma rovnako starú dcéru, ktorej darovala na ochranu, kým pri nej nebude, amulet.
Zo začiatku pestúnka hľadala ženu, ktorá by sa dobrovoľne vzdala života svojho dieťaťa a aj keď dlho blúdila krajinou, nepodarilo sa jej takú nájsť. Po dlhom putovaní sa však uchýlila do jaskyne neďaleko cesty, kde vyčkávala okoloidúce tehotné ženy No ani tam sa jej nedarilo a keďže od počiatku jej púte uplynuli roky, jedného dňa v zúfalstve napadla tehotnú ženu, ktorá popri nej prechádzala. Zavliekla ju do svojej jaskyne a z jej dieťaťa vybrala pečeň. Až keď splnila svoj cieľ, všimla si, že žena, ktorej to urobila, má na sebe amulet, ktorý dala dcére pred mnoho rokmi.
Vtedy sa pestúnka zbláznila, zmenila sa v yōkai a odvtedy vraždila pocestných a jedla ich mäso.
Iný príbeh je takmer totožný s týmto. Jediné rozdiely sú v tom, že pestúnka nemala dcéru a milovala dieťa pre ktoré bolo treba zohnať pečeň. Pečeň však tiež bola nutná, nie z plodu, ale z tehotnej ženy a príbeh sa končí zabitím nemého dieťaťa, ktoré chcela zachrániť.
Dnešné vyobrazovanie Onibaby sa sústredí hlavne na formu, ktorú mala dostať po svojom čine. Je vyobrazovaná s rohami, pazúrmi a hnevlivou tvárou, čo však nekorešponduje s pôvodným príbehom. Onibaba mala byť láskavá žena, nepôsobiaca ani trochu zlovestne, práve naopak, mala vyzerať milo a neškodne. Dokonca aj po premene v yōkai jej podľa niektorých pôvodné telo ostalo a ak aj obsahovala predostieranú podobu, mala sa prejavovať až keď vyšli na povrch jej zlé úmysly.
Tomu odpovedá i tradičné nōgaku*-kurozuka. Hovorí príbeh dvoch kňazov, ktorí sa pri svojej ceste zastavia pri chatrči milej, srdečnej ženy, ktorá spriada nite. Rozpráva im o svojom živote a samote a ponúkne im nocľah pod podmienkou, že sa nebudú zaujímať o jednu z izieb v chatrči. Keď odíde, jeden z pútnikov neodolá a v izbe objaví kosti a kusy ľudských tiel. Keď to Onibaba zistí, mení sa na démona a dvaja pocestní len tak-tak unikajú jej hnevu.
Onibaba je jeden z príbehov, ktorý sa ako jeden z mála vo svojej originálnej podobe zaoberá témou lásky. Možno to bude pre niektorých prekvapivé, ale japonské legendy a postavy sa touto témou v originálnom znení zaoberajú veľmi zriedka. Do príbehov sa totiž láska začala vnárať až s príchodom západnej civilizácie a pomaly začala okrášľovať pôvodné legendy romantickým motívom.
To je vidieť napríklad aj pri Onibabe, ktorá sa tiež dočkala viacerých prerábok, aby motív lásky vyšiel čo najviac na povrch.
Jedným z týchto diel je aj film, ktorý zrežíroval Kaneto Shindō.
I keď jej pozmeňovanie je vďaka už tak použitému motívu lásky minimálne, režisér sa rozhodol do neho vložiť motív lásky priamo partnerskej. V tomto diele sa príbeh odohráva ako romantický trojuholník, v ktorom sa jedna z dvoch žien, vystupujúcich v ňom a žijúcich osamote, rozhodne prekaziť lásku svojej nevesty a jej milenca, do ktorého je sama zamilovaná. O to sa pokúša tým, že ich v maske straší ako démon, ktorý si nepraje, aby boli spolu. Príbeh vrcholí tým, že láska milencov je silnejšia ako strach a žene ako trest od Buddhu zostáva jej maska démona už navždy pripevnená k tvári.
Tu je však, na rozdiel od iných diel, téma lásky vyzdvihnutá pridaním iného tradičného budhistického príbehu.
Samotná pôvodná Onibaba je totiž rovnako prezentovaná ako budhistická legenda, pretože najväčšou a najsilnejšou témou, ktorá v nej má rezonovať, je karma. Príbeh nám čo najpriamejšie ukazuje, ako sa nám zlo na inom môže ľahko vypomstiť a ani dobro, ktoré za ním môže byť skryté, nepomôže duši, ktorá sa rozhodla konať v neprospech iných.
*Yōkai („妖怪“, 妖-Mystické/Očarujúce 怪-Zjavenie/Tajomstvo; Prízrak ).
*Nōgaku (Tradičná japonská hudobná dráma. Hrá sa v maskách a ženské aj mužské role sú hrané mužmi)
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
viem, že to súvisí len kvôli tomu spoločnému šuflíku legiend a mýtov, ale zrovna dnes som si kvôli dačomu spomenul na Kikimoru
Napíš svoj komentár
film si chcem pozrieť už strašne dlho.