Bunnyhole bolo meno, ktoré v podstate dávalo úplný obraz o majiteľovi tohoto zapadnutého podniku. Milan Božka bol skysnutý pedofil s krátkymi strapatými vlasmi a večným strniskom, páchnuci silno po kolínskej a nepatrne po šťankách. Na prvý pohľad mi so svojou bledomodrou košeľou pripomínal autobusára z Hornej Dolnej, ktorý na konečnej znásilňuje paničky, idúce neskoro v noci domov z práce v meste, do ktorej poctivo dochádzali z ich rodného domu. No v skutočnosti to bol zahojený muž, ktorého podnik si držal "prestíž" pred omladinou, pretože sa vás tu nikto nepýtal na vek a občiansky.
Malo to svoj dôvod, keďže starý Božka z tadiaľ nejeden víkend odchádzal s dievčatami, ktoré ešte nenosili v kabelkách tampóny.
Áno bol nechutný, a presne také mi prišli tie malé dievčatká, sprvu noci nevinné a hanblivé, no po pár drinkoch olizujúce chlapcov, mužov, starcov, či seba navzájom.
Vždy keď mi ostala stovka šiel som do tunajších automatov, pretože aj keď bol Milan aký bol, v opilcoch a gembleroch videl svojím spôsobom spriaznené duše. A tak bola medzi nami akási tichá dohoda, že aj keď nič nevyhrám, naleje na sekeru kým neodpadnem a ak áno, všetky peniaze zablúdia aj tak naspäť do jeho kasy. I keď možno to bolo tým, že bunnyhole nebol vôbec o biznise.
Dnes tu za mnou prišla Aďa. Ako vždy si pritiahla vysokú stoličku ku mne zo strany, kde bol položený popolník. V rukách držala flašu vodky, ktoré zobrala cestou ku mne na bare. Božka v tú noc lial poldecáky do páriku mladých báb a práve keď vytiahol z vrecka dve malé obálky ozval sa krik.
"Zabijem ťa Milan. Zabijem ťa!" Vo dverách stála jeho žena, v luxusnom kostýme, perlami na krku a o nič menej drahými náramkovými hodinkami.
"Si snáď myslíš že takto chcem žiť donekonečna?" Vtedy bola ešte jej tvár plná hnevu a odhodlania, no ako stíchla hudba, zrazu jej vrazil päsťou, až sa zliala k zemi ako starý ožran.
"Paničku dlho nikto nevyluftoval." Ozvalo sa v stíchnutom bare. Čakal som, že padne k zemi ďalší človek. Aďa sa ku mne od strachu lepila a obopla mi ruku až zastavila moje ťukanie do vysvieteného tlačítka. Ledva som si to uvedomil, Božkova žena mala zo seba strhané šaty a Milan nabádal každého nech jej teda dá, čo jej tak dlho chýba. Videl som na chvíľu jej tvár, bola stále v šoku a rukami akoby si chcela navliecť naspať strhané šaty.
Zas som sa obzrel na Aďu, v očiach mala strach ako šteňa zo skrútených novín. Zobral som fľašu a exol asi štvrťku z nej.
Jednou rukou povolila. Stále hľadela na divadlo za nás a prikryla si ústa, snáď aby neskríkla. Okolo Božkovej ženy stáli traja chlapi a každý jej ho pchal kam sa dalo. Aďa odvrátila zrak. Podal som jej fľašu a ona si z nej poriadne odpila. Doma na ňu čaká rovnaký chrapúň.

 Blog
Komentuj
 fotka
ambrablack  12. 7. 2012 20:10
prosím si ešte pokračovanie .. jeden ten opis mi úplne sedí na jedného človeka čo poznám..
 fotka
karlotiskot  12. 7. 2012 20:16
@ambrablack Pokračovanie asi nie, ale podobych príbehov ešte bude neboj
 fotka
ambrablack  12. 7. 2012 20:28
páčilo sa mi to
Napíš svoj komentár